23.5.07

Na kolenách

V podchode nevľúdnom
na chladnom kameni
starena zhrbená kľačí.

Schúlená do seba
sťa klbko mačacie
do očí slza sa tlačí.

Pohľadom vzdialeným
do hĺbok neznáma
zvlhnuté oči má v plači.

Pri nej len mincí pár
škerí sa na zemi
z mimiky strach sa zračí.

Do ticha temnoty
s ružencom na rukách
vysiela nemé slová.

Tá tvár tak vráskavá
už ráno večer má
no povstať túži znova.

Už večer vkráda sa
keď minca zazvoní
tým pádom do neznáma.

Hej, dcérka, kdeže si?
Tu kľačiac čaká ťa
tvoja mama...

5 komentárov:

Anonymný povedal(a)...

Marcus, take smutne ....

femma povedal(a)...

viem si to živo predstaviť a je mi do plaču - koľko mám denno-denne márne čaká...

Anonymný povedal(a)...

marcus, z kazdej tvojej basne citim taku detsku uprimnost, su akoze jednoduche, ale v takom tom najlepsom vyzname...
tesim sa na dalsie

Marcus povedal(a)...

Pust. Smutné ale pravdivé.Veľa raz som tú starenu videl kľačať na kolenách v podchode na Trnavskom mýte.
Femma dík, ja viem..

Arven vďaka. Snažím sa čo najmenším počtom slov čosi povedať. Nie vždy sa mi to darí.

sas povedal(a)...

To je neskutocne... :(( smutne, ukrutne...:((
Ty vies veru v cloveku vyvolat svojimi basnami pocity...dik