Stratený dom
a ja v ňom
som stratený.
Ukradnuté letá,
ktovie, kde lieta
tieseň slov?
Zelená tráva
už ohlodáva
spomienky stien.
Stratený som
zrúbaný strom
s t r a t e n ý.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
skip to main |
skip to sidebar
Môj veršovaný svet
5 komentárov:
Marcus, prečo tak smutne?...
pekne
hm, strateny v stratenom dome spomienok?
Po mnohých rokoch som navštívil obec, kde som ako chlapec chodieval na prázdniny. Dom spustol rozpadáva sa a skoro som ho v hustom poraste ani nenašiel.
Prišlo mi to strašne ľúto.
( Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. )
smutne...ale velmi krasne...
Možno Ťa to veru zamrzelo. Ale poznám ten pocit, keď sa po mnohých rokoch vrátim na miesto, kde som tak veľmi nebola, že aj smonieky sú v hmle. Milujem ho, aj keď ma rozcitlivie...
Pekne...
Zverejnenie komentára