13.7.07

Stretnutie na rázcestí


Možno ťa stretnem na rázcestí,
kde rastú smutné vŕby.
Sťa unavený pocetný,
čo lásku diaľkám sľúbil.

Možno tie prstienky z trávy,
čo sme si vtedy dali,
sťa záloh našej lásky
časom sa rozsypali.

Možno, že nádej pre nás žije,
hoc pribúdajú svetu roky.
Strácajúc časom ilúzie
k rázcestiu opäť vedú naše kroky.

6 komentárov:

maxim povedal(a)...

pekná poézia, plná lásky, ktorej je tak málo a tak treba...

Pustovníčka povedal(a)...

hm, "stretnutia na razcesti" su take plne lasky a pochybnosti...

Unknown povedal(a)...

marcus, je to nádherné!

možno sú moje komenty vždy rovnaké - ale proste to tak cítim - čokoľvek iné napísať sa mi zdá zbytočné!

Marcus povedal(a)...

maxim, pust. i femma ďakujem vám.
Obzvlášť preto, lebo keď som ju tu mal asi pred dvoma mesiacmi nebol ku nej žiadny komentár a dosť ma to mrzelo. Tak som ju skusil zaradiť znova.

Anonymný povedal(a)...

Marcus, keby som ju citala pred dvoma mesiacmi, urcite by som Ti k nej dala komentar ... :-)

femma povedal(a)...

presne to isté chcem povedať aj ja - pred dvoma mesiacmi sme ťa asi ešte nepoznali :-)