20.3.07

Odlož si závoj

Odlož si závoj spred očí
a uvidíš svet.
Viem, hlava sa mi zatočí
a zrazu nemám viet.

Vzdialenosť, ktorá kroky naše delí,
už usína.
Ty možno práve si už v cieli,
ja spomínam.

Ako ti vietor jemné vlasy hladí
z večera.
Ako sme hrali nevadí, či vadí
predvčera.

Odlož si ruky spred očí
a uvidíš svet.
Ja možno nájdem pre teba
aj zopár nežných viet.

15.3.07

Hľadanie

Hľadal som v diaľke tvoje oči,
zatiaľ čo pomaly bežal mi ten čas.
Je čosi v nás,
čo núti nás
strácať sa v hroznom kolotoči.

Hľadal som foto, čos nedávno mi dala.
Na chvíľu úsmev tvoj
priblíži mi len,
že už sa končí nekonečný deň.
Povedz mi, aký si ho mala?

Našiel som iba jediný tvoj vlas.
Spomínaš, ako skrýval som ho tam?
On je tu so mnou,
keď teraz som tu sám.
Krehunké puto, čo nás spája...

12.3.07

Strach

Bojím sa, bojím ako žiť,
keď zostanem tu sám.
Rozbité sklo, pretrhnutá niť.
Do ticha vrieska prázdny rám.

Bojím sa bojím, ako žiť,
keď zostaneme dvaja.
Stratená láska chce túžbu skryť
a oči slzy taja.

Bojím sa, bojím ako žiť,
keď zostaneme všetci.
Pod pyramídou zabudnutých
a unudených vecí.

Bojím sa, bojím ako žiť
s tým tichom uprostred nás.
Slzavé priania a sny,
čo dávno spálil mráz.

1.3.07

Otázky

Po útlej dlani
plamienok posledný
lásky sa plazí.
Oheň už dožíva,
ten oheň nepáli,
ten oheň mrazí.

Možno mi povieš raz:
Dosť už slov!
Veď boli sme mladí.
To s nami osud hral
hru známu:
Nevadí, či vadí ?

Nad ránom budia nás
akoby iba tak
dve prosté otázky.
Či vedno pôjdeme,
alebo každý sám?
S láskou, či bez lásky?