V tuneli

Stratení pútnici
blúdime v tuneli,
obaja bez svetla
obaja nesmelí.

Priepasť tá bezodná
náruč už otvára
svetielko nádeje
dávno už dohára

Z tunela temného
dve cesty vždy vedú,
my ale nevieme,
či vzadu sme či vpredu.

Od skaly ozvena
zúfalo tam kvíli,
hľadať ten správny smer
nemáme už sily.

V tuneli bezradnom
zopnime si dlane
láska nám ukáže
cesty nevídané.

Spadnutý list

Spadnutý list,
ten nemý posol jesene
leží tam v kúte
sťa dieťa nemé-nechcené.

Zelené stupaje,
čo milenci tu bosí
vtlačili ako pečate
do trávy rannej rosy.

V to chladné ráno,
čo gombíky nám priviera,
lístok tam leží
možno už odvčera.

Záhadné túžby

Len načas nazrieť smieť
do trinástej komnaty
nemyslieť na to hneď,
či sa to oplatí, či nie.

Len raz tak možnosť mať
byť prvý na trati,
s vavrínom na hrudi
chorály počúvať.

Nebáť sa pohladiť
aj nemé zviera.
Kto poznal víťazstvo
ten už viac neumiera.

Slová

Slová, čo ťa ráno budia.
Slová, čo nimi vítajú ťa ľudia.

Slová, čo nimi prekvapím ťa snáď.
Slová, čo vravia, že mám ťa rád.

Slová, čo hladia, slová čo učia.
Slová, čo radia, slová, čo mlčia.

Slová, na ktoré roky čakám.
Slová, čo hrozia mi, tých sa ľakám.

Slová, čo zostávajú v nás.
Slová, čo overí si čas.

Slová, čo občas sladko znejú.
Slová, čo dušu rozochvejú.

Slová, čo vravíme si zoči-voči.
Slová, čo hľadám... Slová tvojich očí.