Dotyk

Nikdy som nesľúbil
ti lásku nekonečnú,
ba ani
modré z neba.
Vždy som však túžil
po blízkosti tvojej
učil sa s tebou
života sa nebáť.

Pre teba kradol som
šípové ruže,
v kufríku potom
som ich skrýval.
A hoci úspech
nemával som u žien
na teba zbožne
som sa díval.

Potom len dlhé
chvíle čakania
dúfajúc, že snáď
zázrak ten sa stane,
keď nemé slová pochopíš
láskou nám srdce vzplanie
ticho a nesmelo
spoja sa nám dlane.

Sniežik

Snehová vločka ľahúčko ti sadá
do tvojich vlasov havraních.
Priviera očká, vlasy ti hladí
tebe tá nežnosť nevadí.

Tá druhá vločka trochu je drzá
sadá ti priamo na pery.
Chvíľu ťa studí ten zázrak malý
že roztopí sa neverí.

Tá tretia nezbedná
hľa krásne sadá ti na viečka.
Ten sniežik hravý hoci je chladný
zohrieva naše srdiečká.

Poď ku mne

Poď ku mne dievčatko
zohrejem ti ruky
skrehnutí neláskou,
prežívame muky.

Poď ku mne dievčatko
osuším ti slzy
ktoré ti stekajú
oboch nás to mrzí.

Poď ku mne dievčatko
chyťme sa za ruky,
poprosíme slnko
vyčarí nám lúky.

Poď ku mne dievčatko
nazriem ti do očí
by som vyriecť mohol:
a predsa sa točí.

Iba tak

Píšem si veršík
iba tak
pre seba.
Dávno už posledný
ušiel mi vlak
uniesol roky do neba.

Píšem si veršík
iba tak
pre potechu.
Po šťastí nezostal
máčny-mak
po láskach hŕba plechu.

Píšem si veršík
iba tak
do stratena.
V spomienkách mojich
temný fľak,
tulák, čo nemá mena.