15.3.08

Premeny


Po deväť dní,
deväť nocí
telefónne dráty
hladili milé slová.
čo vysielalas
ku nemu TY
čo vracal ti ich,
nežne, znova.


Semienko nádeje
prerástlo v strom.
Ach Bože vzdycháš to láska
teraz je tá pravá.
Veď je tu niekto,
je to ON,
čo rozumie mi,
čo lásku mi dáva.


Deň čo deň,
noc, čo noc
tie telefónne dráty
svedkom sú tvojej premeny.
To iba láska
dáva im tú moc
Ľúbim ho, ľúbim
nik na tom nič už nezmení.


Žiaľ svet je krutý
prichádzajú rána
a snimi ťažké
precitnutia.
Za šťastím raja
zatvára sa brána
sluchátko zmĺklo
d o p o č u t i a.

2.3.08

Keď zastali hodiny


Striehneš na priedomí
mĺkva a priesvitná,
s nemými slovami
no nik ťa nevíta.

V izbici nevľúdnej
s krížikom na stene
hladia tam do stropu
dve oči uprene.

Tu ticho vkročilas
tváriac sa, že sa hráš
sieťou si prikryla
úlovok,už ho máš.

Posledný výdych len
posledný srdca ston,
hodiny zastali,
života jeden skon.