17.10.09


Návrat strateného syna.

Vraciaš sa z dialok strateného času
nehodný s nálepkou strateného syna,
dávno už odvial vietor dym
a nik na teba si nespomína.

Už prvé kroky rodnej do dediny,
sťa trpké víno v kalichu
vari tak ukrutné boli tvoje činy,
pýtaš sa seba potichu.

Pred tebou všetci zavrú okenice
nik sa ti pozrieť nechce do očí
slzou už zavlhli tvoje mihalnice
a svet sa s tebou zatočí.

Pretrpké za múrom boli to roky,
a nik už neverí tvoju nevinu
kam teraz povedú tvoje kroky?
zastaviť nevieš túto lavínu.

3 komentáre:

femma povedal(a)...

zaujímavé a obdivuhodné - pár veršov a v nich obsiahnutý život jedného človeka a k tomu povedané všetko dôležité - obdivujem túto tvoju schopnosť!!

Marcus povedal(a)...

Femm !
predovšetkým som rád, že ťa tu opäť vidím.
Ten príbeh je pravdivý- je to o mojom otcovi, ako sa vracal z vezenia. ( 50-te roky )
14 mesiacov za jeden nepodarený vtip.

femma povedal(a)...

Marcus, chodím sem pravidelne...