17.2.11

Mami




Mama, ty sama
niesla si nemo
ten svoj kríž.

A žalas sĺz lúky
keď muky
našli tvoju tvár,

My deti
bodali sme rany
hľadajúc brány ,
do sveta.

Dnes nesmelo
stojíme tu sami
bez teba mami
bez teba.

21.12.10

Zimná




Tu vločka snehu
tam zrnko piesku,
tu hľadáš nehu
tam v oku triesku.

Na dlani tvojej
zúfalo volá
topiaca nádej
čo von je z kola.

Zbelené stromy
seba sa boja
škerí sa mrázik
sťa víťaz boja.

30.11.10

Keď bijú zvony


Utíchli starej
piesne tóny,
stratené šťastie
nádej zostali.
Na starej zvonici
clivo znejú zvony,
srdcia im tlčú
nežne pomaly.


Kdeže si nádej
kde sú tvoje plody?
čo priehrštím si
s láskou rozdala
Hľadám ich v jazierkách
zčerenej vody,
len túžba po nich
v srdci zostala.

23.11.10

Zabudnutá


Odlož si dlane spred očí
a uvidíš svet.
Viem hlava sa mi zatočí,
a zrazu nemám viet.

Vzdialenosť ktorá kroky naše delí
už usína.
Ty možno teraz práve si už v cieli-
ja spomínam.

Ako ti krásne vietor vlasy hladí
z večera,
ako sme hrali nevadí či vadí ?
predvčera.


Odlož si dlane spred očí
a uvidíš svet.
viem hlava sa mi zatočí
voňajúc tento kvet



Ou


Milí moji priatelia "
Teší ma, že porokoch možem opäť zavítať medzi Vás
a tešiť sa pri čítaní Vašich krásnych príspevkov.
Dúfam, že i mne sa občas podarí niečo zosmoliť.

Váš Marcus.

28.11.09

ČIP


Nie nebojte sa
nie je to vtip,
už päť rokov hádam
čo v hlave mám čip.

Ten čip mi
pravidelne ráno,
do uší hraje
na piáno.

Vstávaj ty spachtoš
šup sa do trička,
vonku čaká ťa
električka.

Ten číp
je lepší než sen
do práce vedie ma
v ten deň.

A celú moju
prácu riadi,
pomáha
opravuje, radí.

Tisíce kolo mňa
rovnakých ľudí,
sa s čipom v mozočku
zo sna budí.

Všetci sa hrnieme
do tej roboty,
nevediac o tom,
že sme roboti.




17.11.09

Balada o čiernej Mile


Každý ju volal čierna Mila,
nebola krásna , zato milá.

Život však často veci strieda
dnes radosť máš a zajtra bieda.

Miloš jej pýcha, syn to jediný
zmenil jej žvot i jej dejiny.

No sotva desať rôčkov mal
to otec Tomáš ta sa bral.

Dnes Miloš krásny staval dom,
čo tak sa schladiť vo Váhu belasom ?

Sotva však do vĺn Váhu sa vnorí
v hlbinách viazne , viac sa nevynorí.

Mať čierna Mila behá po brehu
hoc srdce plače, oči v postrehu.

Miloško, Miloš syn môj milený
vynor sa z vĺn tých Váhom zmätených.

Skľúčená Mila na brehu leží
kým čas ten neúprosne beží.

Lež vlny Váhu obeť nevydajú,
čo raz si zdrapli, to si majú

Plač si len Milka plač na brehu, na súši
kým čas ten milosrdný ti slzy osuší.

17.10.09


Návrat strateného syna.

Vraciaš sa z dialok strateného času
nehodný s nálepkou strateného syna,
dávno už odvial vietor dym
a nik na teba si nespomína.

Už prvé kroky rodnej do dediny,
sťa trpké víno v kalichu
vari tak ukrutné boli tvoje činy,
pýtaš sa seba potichu.

Pred tebou všetci zavrú okenice
nik sa ti pozrieť nechce do očí
slzou už zavlhli tvoje mihalnice
a svet sa s tebou zatočí.

Pretrpké za múrom boli to roky,
a nik už neverí tvoju nevinu
kam teraz povedú tvoje kroky?
zastaviť nevieš túto lavínu.

31.7.09

Belasý holúbok

Belasý holúbok
sivá holubica,
slza vám skĺzla
už na obe líca.

A veď ešte včera
hraví a veselí,
oblohou milenci
spolu ste leteli.

Belasý holúbok
sivá holubica,
teraz krv tečie vám
už na obe líca.

Dva holúbky k zemi
hlávky sklonené,
vietor im pofúka
krídla zlomené.


Nad vami tu smútim
holúbkovia milí,
života čo užiť
ste si nestačili.

15.7.09

Nebite havinka !


Nebite havinka
pekne vás prosím,
dôveru zlomenú
v srdci si nosí.

Nebite havinka,
hľa strachom hynie,
spomeň si ku tebe
vždy keď sa vinie.

Nebite havinka
pre jeho očká,
on je ten kto vás vždy
pri dverách počká.

Nebite havinka
málo či veľa,
aby ste neprišli
o P R I A T E Ľ A

3.7.09

Po rokoch


Tak predsa včera
stretol som ťa láska,
po rokoch mnohých
sťaby ozvenu.
hoci už nejedna
pribudla nám vráska
pohľad máš nežný
a tvár milenú.

Tisíce dní nám
dávno dotleli,
keď pod zlomeným krížom
vtedy sme stáli,
tak krásne mladí
ticho nesmelí,
dotykov svojich
sme sa báli.

Dnes povieš možno
hlúpa nostalgia,
život nám každému
určil iný smer.
Bez teba láska
smutná bola via
aspoň tým slovám
dnes mi ver.

15.5.09

Ráno


Kráčaš rosou
nôžkou bosou,
bezstarostne
hravo, cnostne.

Hlávku dvíhaš
vravíš.,, fíha ",
hladíš vôkol
zrak sťa sokol.

Krásne spieva
v diaľke deva,
srdce búši,
čosi tuší.

Z púpav oči
svet si točí
rozihrané
lúče ranné.

23.4.09

Hľadal som.


Hľadal som dávnej piesne tón,
hľadal som šťastia obelisk.
Našiel som iba detstva ston
jemnučkej dlane známy stisk.

Hľadal som vo tme chabý svetla svit
hľadal som drobnej lipky kvety.
Našiel som iba nádej na úsvit
a prahcom zapadnuté vety.

Hľadal som guločky z dlane rozsypané,
hľadal som húsky na zelenej stráni.
Našiel som iba trpké slzy slané,
čo možno usnú zajtra na svitaní.

Hľadal som piesne známe za potokom,
hľadal som vzlyky starých tolopí.
Našiel som iba psíka s jedným okom,
a nádej zmizla kdesi do polí.



19.4.09

Stratená túžba


/ Zveršovala moja dcéra - Gabika /


Stratila sa túžba,
kdesi uletela
Hľadali ju všade,
zrazu onemela.

Príliš dlho kvíliac,
odložila zbrane,
a ako čas plynul,
zabudlo sa na ne.

Na pol ceste sama,
kdesi v kúte leží,
bez výčitiek, hanby,
svet si ďalej beží.

Občas im aj chýba,
rozhodli sa teda,
že ju pôjdu hľadať,
nikomu to nedá.

Každý ju chce hľadať,
vynímajúc vietor,
ktorý chce si lietať,
chce mať voľný priestor.

Vynímajúc hrdú,
samopašnú horu,
nechce sa jej pozrieť,
zhora rovno dolu.

Vynímajúc ľoďku,
s ktorou rieka máva,
ani tej sa nechce,
proti prúdu plávať.

Ostáva len slnko,
to má oči všade,
Keď noc v deň sa zmení,
vyberie sa tade.

Len ono vie pravdu,
o všetkých a všetkom,
vie aj to že život,
bez nej by bol peklom.

Kráčajúc po cestách,
smer sa mení na spleť,
nevzdáva sa snahy,
priviesť Túžbu naspäť.

Nakoniec ju nájde,
aj jej trpký údeľ,
pohľadí ju lúčmi,
a schová sa v kúte.

Život bez túžby, jar bez slnka



1.3.09

Nepoznaná


Spoznávam ťa dievčatko
skrz tvoje slzy, úsmev tvoj.
keď hladím ti do očí
a tuším nepokoj.

Spoznávam ťa dievčatko
už mnohé dlhé roky,
tá studnica je bezodná
a neisté moje kroky.

Spoznávam ťa dievčatko
hoc krížikov nám pribúda,
striebro už padá do vlasov
a pamäť viacej zabúda.

Spoznavám ťa dievčatko
hoc pravda dopredu je daná,
že pre mňa navždy zostaneš
nádherne - nepoznaná.

14.2.09

Tam na druhej strane.

Hej vy tam na druhej strane
čo zanovite stále mlčíte,
tajomstvo smrti nepoznané
zostáva pre nás stále ukryté.

Otázku mnohí z nás si kladú
či jesto niekde druhý svet,
a nikto dať nám nevie radu
hoc hypotéz je celá spleť.

Hej vy tam na druhej strane
slovíčko vaše pomohlo by vari,
by spoznali sme nepoznané
a vrátili tak úsmev jari.




17.1.09

Návrat z diskotéky




Keď vracajú sa chlapci z diskotéky
v nedeľu v prvej tridsaťdevine,
zbadáš hneď, že patria im svety,
hoc deti sú to takmer nevinné.

Pach alkoholu vozidlom sa valí
každý z nich opĺzle vrieska slová,
hľa my sme tu ,tak čo by sme sa báli
popíjať rovno z fľaše znova.

Vtedy sa pýtam, či vedia to ich mamy
ako sa ten ich puberťáčik baví ?
keď v noci bez nich zostávajú samy
hlavná vec, že sme všetci zdraví.

3.12.08

Usmej sa


Usmej sa trochu,
hoc zmáčané máš vlasy
nech úsmev tvoj krajšiu
jeseň vyčarí.
Usmej sa trochu
a uvidíš asi
mnohým sa zjaví
úsmev na tvári.

Usmej sa trochu
i keď svet zlzí
žiar očí tvojich
rosu vysuší,
Usmej sa na nás
viem že ťa to mrzí
ten kameň čo ťa
tlačí na duši.

Usmej sa trochu
prines prísľub jari
nech úsmev hravý
všetko prežiari.
Usmej sa trochu
zabudla si vari,
že ten tvoj úsmev
kvety vyčarí.


30.9.08

Psí život




Život je hra
medzi ránom a večerom
ľadová kra
roztopená už predvčerom.

Život je čas
každému nameraný,
dávno je v nás
ten sumár zapísaný.

Život je jedno
alebo tisíc prianí,
či sólo a či vedno
pôjdeme na svitaní.

29.8.08

Len plačte


Len plačte, plačte oči
vyplačte hoc aj more sĺz,
svet ten vás nevníma
v svojom kolotoči
útecha povždy máva sklz.

Včera si bol tu
dnes iba kus tela
meravé ako soľný stĺp
kde duša tvoja, kde si uletela?
Ty čo si prežil, len si trp.

Len plačte so mnou mnohé oči
život môj, ako prázdna cela
teraz, keď smrť ma
preúkrutne biela
okradla práve o priateľa.




13.8.08

Tak mi raz povedal


V živote ja som urobil
iba dve kardinálne chyby
dnes sa mi to už nestane
bo radšej chytám ryby.

Aké že chyby pýtam sa,
čakajúc na to zvedavý
čo odpovie mi kolega,
keď o tých chybách prevraví.

Tú prvú, že som nelenil
hoc rokov som mal málo.
priskoro som sa oženil
no proste už sa stalo.

Tú druhú nože počúvaj
aj tieto moje slová,
bolo , že som sa oženil
ja starý blbec znova.

1.8.08

Čo dal som ?


Deň čo deň z rána
do osudov ľudí
otvára sa brána
dokorán.

Tisíce rokov
hľadáme význam
našich krokov
neistých.

Deň čo deň jedinú
kladieme si vetu,
načo som tu,
čo dal som svetu?

11.7.08

Nahá pravda


Miloval som ťa slepo
bez hraníc,
a šťastie na nás
priam sa smialo,
nerozoznal som
rub a líc
netušiac že
tebe je to málo.

Len pre teba
som tie ruže kradol
susedom našim
každé Božie ráno,
keď šíp Amora
na mňa padol
túžil som iba
počuť tvoje : Áno.

Lež predaromná
bola moja snaha,
nie ku mne
viedli tvoje kroky,
poznal som vtedy
pravda že je nahá,
liečim sa z toho
už celé roky.


1.7.08

Bezradnosť


Sedel som pri tebe a hľadel ti do tváre. No kým ty si žiaril optimizmom, ako začneme stavať chatku na tvojej čarovnej záhradke, do mňa sa obrovskou rýchlosťou zakrádali pochybnosti a rozpaky. Bože môj ja nemôžem, nemôžem ti povedať, že už žiadnu chatku spolu nepostavíme. Diagnóza lekárov hovorí jasnou rečou. Zhubný nádor na mozgu o veľkosti štyri krát tri centimetre. Operácia riskantná, nakoľko tá pliaga sa už rozrástla hlboko do rôznych mozgových centier. A tak tu sedím na návštevke neurochirurgie a pokrytecky prikyvujem tvojim nadšeným plánom. V živote som nebol bezradnejší. V duchu si želám , aby sa už konečne skončili návštevné hodiny a mňa vykopli von. Von, von a kdesi hodne ďaleko.

28.6.08

Pamätáš vtedy ?





Pamätáš vtedy
keď viedla si ma za ručičku?
učila spoznávať kvety, ruže
ja som chcel chytať lastovičku
a mosty stavať cez kaluže.

Pamätáš vtedy,
keď stratil som sa v meste?
tisíce sĺz keď ronila si v strachu
zatiaľ čo ja som pokračoval v ceste
vzorne sa váľajúc v blate, v prachu.

Pamätáš vtedy
spolu sme sa hrali ?
Dnes už ťa ja vodím za ruku
ja som ten veľký a nie malý
ty vo mne mama hľadáš záruku.

11.6.08

Nenásytná


Prechádzaš sa chodbami
každej nemocnice,
neviditeľný máš plášť
prepadnuté líce.

Urputne trpezlivá
vystieraš si rúčku,
komu znieť bude clivá
pieseň na rozlúčku.

Videl som ťa v očiach tých
z neuro-chirurgie,
kde už iba posledná
nádej v srdci žije.

Vyškieraš sa lekárom
vravíš : ,, buď jak buď"
nakoniec vždy vyhrám JA
meno moje . . . .

21.5.08

Nová jar


Stretol som dievčinu,
čo z púpav mala vlasy
šatôčky zelené,
ideál ženskej krásy.

Bosé jej nôžky
kráčali rosou ránom
nádherne svieža
voňala orgovánom.

Žiarila šťastím,
slnko jej hrialo tvár,
šepla len tíško
som vaša nová jar.

22.4.08

Opustená lavička


Sedával starček na priedomí
tu prvé dníčky privítať chcel jari,
hladieval letmo medzi domy
podchvíľou sám tam usnul vari.

Na tvári úsmev vylúdil mu sníček
keď do ďalekej ho zavial krajiny,
kde lásku kládli do pesničiek
a v kríkoch zreli maliny.

Sedával starček na priedomí
dnes opustená je tá lavička
hudie si prievan medzi domy
tú smutnú pieseň slávička.

8.4.08

Po rokoch


Tak predsa teraz
stretol som ťa láska,
po rokoch mnohých
sťa by ozvenu,
a hoci nejedna
pribudla nám vráska
pohľad máš nežný
a tvár milenú.

Tisíce dní nám
smutne dotleli
keď pod zlomeným krížom
vtedy sme stáli
tak krásne mladí,
ticho nesmelí
dotykov rúk svojich
sme sa báli.

Dnes povieš možno
hlúpa nostalgia,
život nám každému
iný určil smer,
bez teba láska
smutná bola via,
aspoň tým slovám
dnes mi ver.

2.4.08

Slza


Maličká slzička
vypadla mi z oka,
dopadla chudinka
rovno do potoka.

Potôčik do riečky
veselo si trieli,
vezie sa slzička
ako na páperí.

Tu zrazu pohltí
ten potôčik rieka,
mohutná špinavá,
čo k moru uteká.

Slzička stratená
pláva už v mori sĺz,
banuje , vzlyká si
nemala z oka újsť.

15.3.08

Premeny


Po deväť dní,
deväť nocí
telefónne dráty
hladili milé slová.
čo vysielalas
ku nemu TY
čo vracal ti ich,
nežne, znova.


Semienko nádeje
prerástlo v strom.
Ach Bože vzdycháš to láska
teraz je tá pravá.
Veď je tu niekto,
je to ON,
čo rozumie mi,
čo lásku mi dáva.


Deň čo deň,
noc, čo noc
tie telefónne dráty
svedkom sú tvojej premeny.
To iba láska
dáva im tú moc
Ľúbim ho, ľúbim
nik na tom nič už nezmení.


Žiaľ svet je krutý
prichádzajú rána
a snimi ťažké
precitnutia.
Za šťastím raja
zatvára sa brána
sluchátko zmĺklo
d o p o č u t i a.

2.3.08

Keď zastali hodiny


Striehneš na priedomí
mĺkva a priesvitná,
s nemými slovami
no nik ťa nevíta.

V izbici nevľúdnej
s krížikom na stene
hladia tam do stropu
dve oči uprene.

Tu ticho vkročilas
tváriac sa, že sa hráš
sieťou si prikryla
úlovok,už ho máš.

Posledný výdych len
posledný srdca ston,
hodiny zastali,
života jeden skon.


23.2.08

Gulôčka sklenená


Gulôčka sklenená
ukrytá do dlaní,
tisíce veštíš nám
rozličných svitaní.

Guločka sklenená
ukrytá do dlaní,
žiarivá hreješ nás
lúčmi i farbami.

Gulôčka sklenená
ten poklad pre deti,
hádaš s jej pomocou
čo čas prinesie ti.

Po rokoch možnože
opäť ju objavíš,
veštby sú splnené
s tým už nič nespravíš.


30.1.08

Hľadám slová


Hľadám slová
opäť, znova
pre teba.
Odmlka bolí
a hrudky soli
do rán netreba.

Čas všetko lieči
smútok i veci
boľavé.
Škoda však rečí
slza tá slanou
navždy zostane.

15.1.08

Letný sen



V mojom sne túlaš sa
s kvietkom vo vlasoch.
Po obilí kráčaš,
stúpaš po klasoch.

Vo vetre obilie
nádherne sa vlní,
leto už dozrieva
deťom túžby plní.

Sťa zlato na poli
obilím posiate,
tak krásne vlajú ti
tie vlasy rozviate.

Len chvíľu kratučkú
postojíš u dverí,
okamih večnosti
ako bozk na pery.

9.1.08

Pohľad z okna


Videl som krásne
hravé deti,
kým do trinástej
nešli komnaty.
Z nej už len
tmavý kŕdeľ letí,
záhadne smútkom,
pravdou odkliaty.

Videl som otcov
matky v kolobehu,
čo tisíc povinností
denne mali.
Nenašli čas si
na lásku a nehu,
večne sa kamsi
rýchlo hnali.

Videl som starcov
na priedomí,
čo už, už život
ich bol pri cieli.
Múdrosťou plní
no pritom skromní,
rozdávať by sa
vedeli.

Videl som milencov,
čo tajný úsmev mali,
sťa krehkým putom
spútaní.
Tým zvonky šťastia
určite len hrali
a osud veštil
šťastie na dlani.

21.12.07

Skon básnika


Zúfalý básnik dodýchal .
v samote osirelý,
nestihol ani epitaf
napísať sebe skvelý.

Dávno už dávno, pradávno
dozneli jeho slová,
nemožno svet ten odklínať
naspäť ho kriesiť znova.

Tam kdesi v kúte tichúčko
starého cintorína,
leží vraj básnik stratený
a nik naň nespomína.

6.12.07

Si kočka


Večer si bola dáma vznešená
princezná v krásnej róbe,
ráno na dievča si zmenená,
hľa popoluška v próbe.

Večer ťa šperky tvoje hriali
a účes krásne zdobil
ráno len výraz rozospalý
zúfalo keď hľadáš mobil.

Večer dokonale pleťovú
na tvári si mala masku,
ráno sa desíš odznovu
ako len zakryť tú vrásku.

Ja sa však iba usmievam
a dám ti pusu na viečko,
či už si dáma, či strapaňa
vždy budeš moje srdiečko.

2.12.07

Ktosi za dverami


V nočnom tichu sama
pred dverami bytu svojho stojí
a prosí tíško: ,, Pusť ma synu ! "
to som ja- tvoja mama.

No závor zdnuka pevne zamknutý je
snáď na dva západy, na sto vrdci tiež.
Tam leží synček, čo silne opitý je
,, Bež si len mater, kde chceš bež!"

S tmou na chodbu sa zima vkráda
a ona tam stále mrzne sama.
,,Vstaň syn môj, otvor mi už hneď!"
prosí ťa, prosí tvoja mama.

To práve dvadsaťpäť ti minulo už liet
čo v svete bolo len, dala bych ti sama
a otec dávno už na druhý šiel svet
zostal si ty a stebou tvoja mama.

Len aby ty si všetko, všetko mal
tri práce letkom robila som sama,
že otca nemáš stále želela som
híčkala voľkala ťa tvoja mama.

Nuž klopem ďalej : ,, Otvor synu !"
nedovoľ by ku cudzím šla spať
Ja viem, že preveľkú mám vinu
,, Prosím ťa odpusť ja - tvoja mať.

27.11.07

Dotyk


Nikdy som nesľúbil
ti lásku nekonečnú,
ba ani
modré z neba.
Vždy som však túžil
po blízkosti tvojej
učil sa s tebou
života sa nebáť.

Pre teba kradol som
šípové ruže,
v kufríku potom
som ich skrýval.
A hoci úspech
nemával som u žien
na teba zbožne
som sa díval.

Potom len dlhé
chvíle čakania
dúfajúc, že snáď
zázrak ten sa stane,
keď nemé slová pochopíš
láskou nám srdce vzplanie
ticho a nesmelo
spoja sa nám dlane.

15.11.07

Sniežik



Snehová vločka ľahúčko ti sadá
do tvojich vlasov havraních.
Priviera očká, vlasy ti hladí
tebe tá nežnosť nevadí.

Tá druhá vločka trochu je drzá
sadá ti priamo na pery.
Chvíľu ťa studí ten zázrak malý
že roztopí sa neverí.

Tá tretia nezbedná
hľa krásne sadá ti na viečka.
Ten sniežik hravý hoci je chladný
zohrieva naše srdiečká.

6.11.07

Poď ku mne


Poď ku mne dievčatko
zohrejem ti ruky
skrehnutí neláskou,
prežívame muky.

Poď ku mne dievčatko
osuším ti slzy
ktoré ti stekajú
oboch nás to mrzí.

Poď ku mne dievčatko
chyťme sa za ruky,
poprosíme slnko
vyčarí nám lúky.

Poď ku mne dievčatko
nazriem ti do očí
by som vyriecť mohol:
a predsa sa točí.

2.11.07

Iba tak


Píšem si veršík
iba tak
pre seba.
Dávno už posledný
ušiel mi vlak
uniesol roky do neba.

Píšem si veršík
iba tak
pre potechu.
Po šťastí nezostal
máčny-mak
po láskach hŕba plechu.

Píšem si veršík
iba tak
do stratena.
V spomienkách mojich
temný fľak,
tulák, čo nemá mena.

22.10.07

Vďaka ti Milo


Útlou rukou svojou
rozochvievaš struny
starej gitary.
Navonok veselý,
nikto však nepozná
tvoje nezdary.

Nám rozdávaš radosť
hoci srdce tvoje
práve krváca.
Trpké zbieraš rany
no i tak dnes s nami
nádej nestrácaš.

Pery sa ti chvejú
keď nám spievaš krásne
piesne o láske.
Keď si zložíš čiapku
zažiaria ti tvoje
oči šibalské.

Zlodejka choroba
ukradla ti vlasy
všetky dohola.
Ty nám ďalej spievaš
akoby tu ani
nikdy nebola.

17.10.07

Kameň na duši


Z fotky na mňa hľadíš
s tvárou jesene,
vlasy máš tak krásne
oči zasnené.

Tak dávno , čo som už
úsmev tvoj stratil
nieto už nikoho
kto by mi ho vrátil.

Pamätám si dodnes
dotyk nežnej ruky,
keď sme šli bez slova
prežíval som muky.

Ty si vtedy riekla:
preúkrutnú vetu:
,, Ja už o pár týždňov
ádiéé dám svetu.

Tieto hrozné slová
dodnes kruto znejú,
slzy fotku kropia
pery sa mi chvejú.

Mnohí dnes vravia mi
,, Čas slzy osuší."
bolesť však zostáva
sťa kameň na duši.

10.10.07

Ó žena


Ó žena
ty Bohom posledná
si bola učinená
z rebra Adama.

Ó žena
keď nazvali ťa:
mu - žena
raj poklonil sa kráse
tvojej z neznáma.

Ó žena
ja - Adam
vždy tebou okúzlený
odvtedy
k nohám tvojim padám.