2.12.07

Ktosi za dverami


V nočnom tichu sama
pred dverami bytu svojho stojí
a prosí tíško: ,, Pusť ma synu ! "
to som ja- tvoja mama.

No závor zdnuka pevne zamknutý je
snáď na dva západy, na sto vrdci tiež.
Tam leží synček, čo silne opitý je
,, Bež si len mater, kde chceš bež!"

S tmou na chodbu sa zima vkráda
a ona tam stále mrzne sama.
,,Vstaň syn môj, otvor mi už hneď!"
prosí ťa, prosí tvoja mama.

To práve dvadsaťpäť ti minulo už liet
čo v svete bolo len, dala bych ti sama
a otec dávno už na druhý šiel svet
zostal si ty a stebou tvoja mama.

Len aby ty si všetko, všetko mal
tri práce letkom robila som sama,
že otca nemáš stále želela som
híčkala voľkala ťa tvoja mama.

Nuž klopem ďalej : ,, Otvor synu !"
nedovoľ by ku cudzím šla spať
Ja viem, že preveľkú mám vinu
,, Prosím ťa odpusť ja - tvoja mať.

4 komentáre:

Blueska povedal(a)...

hmmm, tak toto je bohužiaľ prudko pravdivé veršovanie

femma povedal(a)...

bohužiaľ, v dnešnej dobe aj veľmi aktuálne - a smutné:-(

Marcus povedal(a)...

Ďakujem vám obom za prečítanie.
Príbeh je Bohužiaľ pravdivý.

sasanka povedal(a)...

:(( akasi hrca mi narastla v hrdle...
a tlaci.. :((