Básník som vtlačený do kameňa
na tisíce vesmírnych rokov,
čo nemá veršík, ani mena
ba ani vízie od prorokov.
Kameň ten tvrdý je a studí,
keď v nekonečno zakliaty
nevníma ani osud ľudí
odviaty svet je, odviaty.
No i v tom kameni srdce ešte bije,
hoci ho vôbec nik už nečuje,
a nádej tá zo sveta fantázie
snáď mu raz putá rozbije.