17.9.07

Spútaný


Básník som vtlačený do kameňa
na tisíce vesmírnych rokov,
čo nemá veršík, ani mena
ba ani vízie od prorokov.

Kameň ten tvrdý je a studí,
keď v nekonečno zakliaty
nevníma ani osud ľudí
odviaty svet je, odviaty.

No i v tom kameni srdce ešte bije,
hoci ho vôbec nik už nečuje,
a nádej tá zo sveta fantázie
snáď mu raz putá rozbije.

11.9.07

Ticho


Zabudli už mnohí
počúvať ticho.
Nepočujú srdce,
ani jeho vzlykot.

Decibely hluku
všetko zasypali,
svet ticha už zostal
malučičký, malý.

Sluchátká dávno už
dali si na uši
dúfajúc, že ten hluk
svedomie prehluší.