Usmej sa

Usmej sa trochu,

hoc zmáčané máš vlasy

nech úsmev tvoj krajšiu

jeseň vyčarí.

Usmej sa trochu

a uvidíš asi

mnohým sa zjaví

úsmev na tvári.

Usmej sa trochu

i keď svet zlzí

žiar očí tvojich

rosu vysuší,

Usmej sa na nás

viem že ťa to mrzí

ten kameň čo ťa

tlačí na duši.

Usmej sa trochu

prines prísľub jari

nech úsmev hravý

všetko prežiari.

Usmej sa trochu

zabudla si vari,

že ten tvoj úsmev

kvety vyčarí.

Psí život

Život je hra

medzi ránom a večerom

ľadová kra

roztopená už predvčerom.

Život je čas

každému nameraný,

dávno je v nás

ten sumár zapísaný.

Život je jedno

alebo tisíc prianí,

či sólo a či vedno

pôjdeme na svitaní.

Len plačte

Len plačte, plačte oči

vyplačte hoc aj more sĺz,

svet ten vás nevníma

v svojom kolotoči

útecha povždy máva sklz.

Včera si bol tu

dnes iba kus tela

meravé ako soľný stĺp

kde duša tvoja, kde si uletela?

Ty čo si prežil, len si trp.

Len plačte so mnou mnohé oči

život môj, ako prázdna cela

teraz, keď smrť ma

preúkrutne biela

okradla práve o priateľa.

Tak mi raz povedal

V živote ja som urobil

iba dve kardinálne chyby

dnes sa mi to už nestane

bo radšej chytám ryby.

Aké že chyby pýtam sa,

čakajúc na to zvedavý

čo odpovie mi kolega,

keď o tých chybách prevraví.

Tú prvú, že som nelenil

hoc rokov som mal málo.

priskoro som sa oženil

no proste už sa stalo.

Tú druhú nože počúvaj

aj tieto moje slová,

bolo , že som sa oženil

ja starý blbec znova.

Čo dal som ?

Deň čo deň z rána

do osudov ľudí

otvára sa brána

dokorán.

Tisíce rokov

hľadáme význam

našich krokov

neistých.

Deň čo deň jedinú

kladieme si vetu,

načo som tu,

čo dal som svetu?

Nahá pravda

Miloval som ťa slepo

bez hraníc,

a šťastie na nás

priam sa smialo,

nerozoznal som

rub a líc

netušiac že

tebe je to málo.

Len pre teba

som tie ruže kradol

susedom našim

každé Božie ráno,

keď šíp Amora

na mňa padol

túžil som iba

počuť tvoje : Áno.

Lež predaromná

bola moja snaha,

nie ku mne

viedli tvoje kroky,

poznal som vtedy

pravda že je nahá,

liečim sa z toho

už celé roky.

Bezradnosť

Sedel som pri tebe a hľadel ti do tváre. No kým ty si žiaril optimizmom, ako začneme stavať chatku na tvojej čarovnej záhradke, do mňa sa obrovskou rýchlosťou zakrádali pochybnosti a rozpaky. Bože môj ja nemôžem, nemôžem ti povedať, že už žiadnu chatku spolu nepostavíme. Diagnóza lekárov hovorí jasnou rečou. Zhubný nádor na mozgu o veľkosti štyri krát tri centimetre. Operácia riskantná, nakoľko tá pliaga sa už rozrástla hlboko do rôznych mozgových centier. A tak tu sedím na návštevke neurochirurgie a pokrytecky prikyvujem tvojim nadšeným plánom. V živote som nebol bezradnejší. V duchu si želám , aby sa už konečne skončili návštevné hodiny a mňa vykopli von. Von, von a kdesi hodne ďaleko.

Pamätáš vtedy ?

Pamätáš vtedy
keď viedla si ma za ručičku?
učila spoznávať kvety, ruže
ja som chcel chytať lastovičku
a mosty stavať cez kaluže.

Pamätáš vtedy,
keď stratil som sa v meste?
tisíce sĺz keď ronila si v strachu
zatiaľ čo ja som pokračoval v ceste
vzorne sa váľajúc v blate, v prachu.

Pamätáš vtedy
spolu sme sa hrali ?
Dnes už ťa ja vodím za ruku
ja som ten veľký a nie malý
ty vo mne mama hľadáš záruku.

Nenásytná

Prechádzaš sa chodbami
každej nemocnice,
neviditeľný máš plášť
prepadnuté líce.

Urputne trpezlivá
vystieraš si rúčku,
komu znieť bude clivá
pieseň na rozlúčku.

Videl som ťa v očiach tých
z neuro-chirurgie,
kde už iba posledná
nádej v srdci žije.

Vyškieraš sa lekárom
vravíš : ,, buď jak buď"
nakoniec vždy vyhrám JA
meno moje . . . .

Nová jar

Stretol som dievčinu,

čo z púpav mala vlasy

šatôčky zelené,

ideál ženskej krásy.

Bosé jej nôžky

kráčali rosou ránom

nádherne svieža

voňala orgovánom.

Žiarila šťastím,

slnko jej hrialo tvár,

šepla len tíško

som vaša nová jar.

Opustená lavička

Sedával starček na priedomí
tu prvé dníčky privítať chcel jari,
hladieval letmo medzi domy
podchvíľou sám tam usnul vari.

Na tvári úsmev vylúdil mu sníček
keď do ďalekej ho zavial krajiny,
kde lásku kládli do pesničiek
a v kríkoch zreli maliny.

Sedával starček na priedomí
dnes opustená je tá lavička
hudie si prievan medzi domy
tú smutnú pieseň slávička.

Po rokoch

Tak predsa teraz

stretol som ťa láska,

po rokoch mnohých

sťa by ozvenu,

a hoci nejedna

pribudla nám vráska

pohľad máš nežný

a tvár milenú.

Tisíce dní nám

smutne dotleli

keď pod zlomeným krížom

vtedy sme stáli

tak krásne mladí,

ticho nesmelí

dotykov rúk svojich

sme sa báli.

Dnes povieš možno

hlúpa nostalgia,

život nám každému

iný určil smer,

bez teba láska

smutná bola via,

aspoň tým slovám

dnes mi ver.

Slza

Maličká slzička

vypadla mi z oka,

dopadla chudinka

rovno do potoka.

Potôčik do riečky

veselo si trieli,

vezie sa slzička

ako na páperí.

Tu zrazu pohltí

ten potôčik rieka,

mohutná špinavá,

čo k moru uteká.

Slzička stratená

pláva už v mori sĺz,

banuje , vzlyká si

nemala z oka újsť.

Premeny

Po deväť dní,

deväť nocí

telefónne dráty

hladili milé slová.

čo vysielalas

ku nemu TY

čo vracal ti ich,

nežne, znova.

Semienko nádeje

prerástlo v strom.

Ach Bože vzdycháš to láska

teraz je tá pravá.

Veď je tu niekto,

je to ON,

čo rozumie mi,

čo lásku mi dáva.

Deň čo deň,

noc, čo noc

tie telefónne dráty

svedkom sú tvojej premeny.

To iba láska

dáva im tú moc

Ľúbim ho, ľúbim

nik na tom nič už nezmení.

Žiaľ svet je krutý

prichádzajú rána

a snimi ťažké

precitnutia.

Za šťastím raja

zatvára sa brána

sluchátko zmĺklo

d o p o č u t i a.

Keď zastali hodiny

Striehneš na priedomí

mĺkva a priesvitná,

s nemými slovami

no nik ťa nevíta.

V izbici nevľúdnej

s krížikom na stene

hladia tam do stropu

dve oči uprene.

Tu ticho vkročilas

tváriac sa, že sa hráš

sieťou si prikryla

úlovok,už ho máš.

Posledný výdych len

posledný srdca ston,

hodiny zastali,

života jeden skon.

Gulôčka sklenená

Gulôčka sklenená

ukrytá do dlaní,

tisíce veštíš nám
rozličných svitaní.

Guločka sklenená

ukrytá do dlaní,

žiarivá hreješ nás

lúčmi i farbami.

Gulôčka sklenená

ten poklad pre deti,

hádaš s jej pomocou

čo čas prinesie ti.

Po rokoch možnože

opäť ju objavíš,

veštby sú splnené

s tým už nič nespravíš.

Hľadám slová

Hľadám slová

opäť, znova

pre teba.

Odmlka bolí

a hrudky soli

do rán netreba.

Čas všetko lieči

smútok i veci

boľavé.

Škoda však rečí

slza tá slanou

navždy zostane.

Letný sen

V mojom sne túlaš sa
s kvietkom vo vlasoch.
Po obilí kráčaš,
stúpaš po klasoch.

Vo vetre obilie
nádherne sa vlní,
leto už dozrieva
deťom túžby plní.

Sťa zlato na poli
obilím posiate,
tak krásne vlajú ti
tie vlasy rozviate.

Len chvíľu kratučkú
postojíš u dverí,
okamih večnosti
ako bozk na pery.

Pohľad z okna

Videl som krásne
hravé deti,
kým do trinástej
nešli komnaty.
Z nej už len
tmavý kŕdeľ letí,
záhadne smútkom,
pravdou odkliaty.

Videl som otcov
matky v kolobehu,
čo tisíc povinností
denne mali.
Nenašli čas si
na lásku a nehu,
večne sa kamsi
rýchlo hnali.

Videl som starcov
na priedomí,
čo už, už život
ich bol pri cieli.
Múdrosťou plní
no pritom skromní,
rozdávať by sa
vedeli.

Videl som milencov,
čo tajný úsmev mali,
sťa krehkým putom
spútaní.
Tým zvonky šťastia
určite len hrali
a osud veštil
šťastie na dlani.