Sedával starček na priedomí
tu prvé dníčky privítať chcel jari,
hladieval letmo medzi domy
podchvíľou sám tam usnul vari.
Na tvári úsmev vylúdil mu sníček
keď do ďalekej ho zavial krajiny,
kde lásku kládli do pesničiek
a v kríkoch zreli maliny.
Sedával starček na priedomí
dnes opustená je tá lavička
hudie si prievan medzi domy
tú smutnú pieseň slávička.
tu prvé dníčky privítať chcel jari,
hladieval letmo medzi domy
podchvíľou sám tam usnul vari.
Na tvári úsmev vylúdil mu sníček
keď do ďalekej ho zavial krajiny,
kde lásku kládli do pesničiek
a v kríkoch zreli maliny.
Sedával starček na priedomí
dnes opustená je tá lavička
hudie si prievan medzi domy
tú smutnú pieseň slávička.
8 komentárov:
hmmm, Marcus smutné, životne nemenné.
Po zime sa jari mnohí nedožijú.
Marcus, ty vieš vložiť do slov toľko citu, že napriek smutnému obsahu mi tvoja báseň vylúdila úsmev na tvári-
si majster slova!
Blu ďakujem. Femm potešila si ma.
Dík
marcus, toto je jedna z tvojich najkrajsich basni...
Os od teba to vždy poteší
Skoro ako pieseň. Trilkujúca o ľudskej kráse. Aj keď odišla - "kde lásku kládli do pesničiek"...
Pekné, Marcus. Veľmi.
silviah - dík
krásne. akurát ma napadá, že slovo opustenosť sa k tomu hodí dokonale, no samota, to už nie. aspoň taký mám pocit. zvláštne..
Zverejnenie komentára