Opustená lavička

Sedával starček na priedomí
tu prvé dníčky privítať chcel jari,
hladieval letmo medzi domy
podchvíľou sám tam usnul vari.

Na tvári úsmev vylúdil mu sníček
keď do ďalekej ho zavial krajiny,
kde lásku kládli do pesničiek
a v kríkoch zreli maliny.

Sedával starček na priedomí
dnes opustená je tá lavička
hudie si prievan medzi domy
tú smutnú pieseň slávička.

Po rokoch

Tak predsa teraz

stretol som ťa láska,

po rokoch mnohých

sťa by ozvenu,

a hoci nejedna

pribudla nám vráska

pohľad máš nežný

a tvár milenú.

Tisíce dní nám

smutne dotleli

keď pod zlomeným krížom

vtedy sme stáli

tak krásne mladí,

ticho nesmelí

dotykov rúk svojich

sme sa báli.

Dnes povieš možno

hlúpa nostalgia,

život nám každému

iný určil smer,

bez teba láska

smutná bola via,

aspoň tým slovám

dnes mi ver.

Slza

Maličká slzička

vypadla mi z oka,

dopadla chudinka

rovno do potoka.

Potôčik do riečky

veselo si trieli,

vezie sa slzička

ako na páperí.

Tu zrazu pohltí

ten potôčik rieka,

mohutná špinavá,

čo k moru uteká.

Slzička stratená

pláva už v mori sĺz,

banuje , vzlyká si

nemala z oka újsť.