31.5.07

Smútok nad rozchodom

Hľadáme zásterku
pre dôvod z rozchodov,
ruky si myjeme,
sťa Pilát pod vodou.

Spretrhané klbko
to šťastie mačiatok,
keď práve tušíme
už konca začiatok.

Tisíce dôvodov
pre a proti stojí,
láska už dotlela,
ranu ťažko zhojíš.

26.5.07

Čas lienok

Tak dávno, dávno už,
keď boli sme ešte malí
a lienke bodky počítali,
či ich tá presne sedem má.

Tak dávno, dávno už,
čo zopli sme si dlane,
hľadajúc čosi nepoznané,
ukryté svety v nás.

Tak dávno, dávno už,
čo pod krížom sme stáli
a lásku nemo prisahali
za jasu nočných lietavíc.

Tak dávno , dávno už,
čo boli sme tie deti,
krížikov zopár na čele nám svieti,
kdeže je našich lienok svet?

23.5.07

Na kolenách

V podchode nevľúdnom
na chladnom kameni
starena zhrbená kľačí.

Schúlená do seba
sťa klbko mačacie
do očí slza sa tlačí.

Pohľadom vzdialeným
do hĺbok neznáma
zvlhnuté oči má v plači.

Pri nej len mincí pár
škerí sa na zemi
z mimiky strach sa zračí.

Do ticha temnoty
s ružencom na rukách
vysiela nemé slová.

Tá tvár tak vráskavá
už ráno večer má
no povstať túži znova.

Už večer vkráda sa
keď minca zazvoní
tým pádom do neznáma.

Hej, dcérka, kdeže si?
Tu kľačiac čaká ťa
tvoja mama...

18.5.07

Nehádžte mince...

Nehádžte mince do fontány
pre prísľub večných návratov.
Fontánu kliatba dávna chráni
a soľ tam väčšia nad zlato.

Nehádžte mince do perejí
rieky, čo obraz sčerila.
S nádejou kráčať ku nádeji,
doposiaľ snom, čo verila.

Nehádžte mince do studničky,
čo zázračnej nám dáva vody.
Sťa pochované detské sníčky
v hlbinách miznú neslobody.

16.5.07

Túžba

Dávno sme spoznali
tajomstvá hatené
trinástej komnaty.

Svet nám bol primalý
šedivo, smutne
odkliaty.

Dnes už to nestačí
zvedavosť nás mučí,
aj vášne opraty.

Tajomstvá starej pavlače
túžime spoznávať
štrnástej komnaty.

12.5.07

Vážka

Lietala vážka pri potoku,
pôvabne ladný mala let.
Ja zatúžil som po jej boku
uvidieť z výšky ten náš svet.

Belasú krídelká farbu mali,
keď ľahúčko dosadla na kvet,
jej oči šťastím priam sa smiali,
tú krásu možno závidieť.

I zatúžil som hlúpo zrazu
tú krásu do rúk ulapiť,
zabudnúc pri tom akú skazu
dotykom môžem vyrobiť.

Vážka však býva ostražitá
ťažko ju možno polapiť,
nenaplní sa túžba skrytá,
víťazí : Ži a nechaj žiť!

8.5.07

Dievčatká

Zakvitli lúky
do detskej ruky
kvietočky sa skryli.
Čas divo letí,
kým tieto deti
zmenili sa na víly.

Tak ako v raji
dievčatká v máji
rozkvitnú zas.
Vtáča im spieva,
kým rozoznieva
sa lutny hlas.

A na priedomí
pred svoje domy
starenky radu zasadli.
Klopia už oči,
svet sa im točí
len pomaly, pomaly.

V ich rukách ruženec,
spomienok za veniec
vyčarí.
Snívajú ticho
tajeným dychom
prekrásny príbeh o jari.

4.5.07

Stratený dom

Stratený dom
a ja v ňom
som stratený.

Ukradnuté letá,
ktovie, kde lieta
tieseň slov?

Zelená tráva
už ohlodáva
spomienky stien.

Stratený som
zrúbaný strom
s t r a t e n ý.