ČIP

Nie nebojte sa

nie je to vtip,

už päť rokov hádam

čo v hlave mám čip.

Ten čip mi

pravidelne ráno,

do uší hraje

na piáno.

Vstávaj ty spachtoš

šup sa do trička,

vonku čaká ťa

električka.

Ten číp

je lepší než sen

do práce vedie ma

v ten deň.

A celú moju

prácu riadi,

pomáha
opravuje, radí.

Tisíce kolo mňa

rovnakých ľudí,

sa s čipom v mozočku

zo sna budí.

Všetci sa hrnieme

do tej roboty,

nevediac o tom,

že sme roboti.

Balada o čiernej Mile

Každý ju volal čierna Mila,
nebola krásna , zato milá.

Život však často veci strieda
dnes radosť máš a zajtra bieda.

Miloš jej pýcha, syn to jediný
zmenil jej žvot i jej dejiny.

No sotva desať rôčkov mal
to otec Tomáš ta sa bral.

Dnes Miloš krásny staval dom,
čo tak sa schladiť vo Váhu belasom ?

Sotva však do vĺn Váhu sa vnorí
v hlbinách viazne , viac sa nevynorí.

Mať čierna Mila behá po brehu
hoc srdce plače, oči v postrehu.

Miloško, Miloš syn môj milený
vynor sa z vĺn tých Váhom zmätených.

Skľúčená Mila na brehu leží

kým čas ten neúprosne beží.

Lež vlny Váhu obeť nevydajú,
čo raz si zdrapli, to si majú

Plač si len Milka plač na brehu, na súši
kým čas ten milosrdný ti slzy osuší.

Návrat strateného syna.

Vraciaš sa z dialok strateného času
nehodný s nálepkou strateného syna,
dávno už odvial vietor dym
a nik na teba si nespomína.

Už prvé kroky rodnej do dediny,
sťa trpké víno v kalichu
vari tak ukrutné boli tvoje činy,
pýtaš sa seba potichu.

Pred tebou všetci zavrú okenice
nik sa ti pozrieť nechce do očí
slzou už zavlhli tvoje mihalnice
a svet sa s tebou zatočí.

Pretrpké za múrom boli to roky,
a nik už neverí tvoju nevinu
kam teraz povedú tvoje kroky?
zastaviť nevieš túto lavínu.

Belasý holúbok

Belasý holúbok
sivá holubica,
slza vám skĺzla
už na obe líca.

A veď ešte včera
hraví a veselí,
oblohou milenci
spolu ste leteli.

Belasý holúbok
sivá holubica,
teraz krv tečie vám
už na obe líca.

Dva holúbky k zemi
hlávky sklonené,
vietor im pofúka
krídla zlomené.


Nad vami tu smútim
holúbkovia milí,
života čo užiť
ste si nestačili.

Nebite havinka !

Nebite havinka

pekne vás prosím,

dôveru zlomenú

v srdci si nosí.

Nebite havinka,

hľa strachom hynie,

spomeň si ku tebe

vždy keď sa vinie.

Nebite havinka

pre jeho očká,

on je ten kto vás vždy

pri dverách počká.

Nebite havinka

málo či veľa,

aby ste neprišli

o P R I A T E Ľ A

Po rokoch

Tak predsa včera

stretol som ťa láska,

po rokoch mnohých

sťaby ozvenu.

hoci už nejedna

pribudla nám vráska

pohľad máš nežný

a tvár milenú.

Tisíce dní nám

dávno dotleli,

keď pod zlomeným krížom

vtedy sme stáli,

tak krásne mladí

ticho nesmelí,

dotykov svojich

sme sa báli.

Dnes povieš možno

hlúpa nostalgia,

život nám každému

určil iný smer.

Bez teba láska

smutná bola via

aspoň tým slovám

dnes mi ver.

Ráno

Kráčaš rosou

nôžkou bosou,

bezstarostne

hravo, cnostne.

Hlávku dvíhaš

vravíš.,, fíha ",

hladíš vôkol

zrak sťa sokol.

Krásne spieva

v diaľke deva,

srdce búši,

čosi tuší.

Z púpav oči

svet si točí

rozihrané

lúče ranné.

Hľadal som.

Hľadal som dávnej piesne tón,

hľadal som šťastia obelisk.

Našiel som iba detstva ston

jemnučkej dlane známy stisk.

Hľadal som vo tme chabý svetla svit

hľadal som drobnej lipky kvety.

Našiel som iba nádej na úsvit

a prahcom zapadnuté vety.

Hľadal som guločky z dlane rozsypané,

hľadal som húsky na zelenej stráni.

Našiel som iba trpké slzy slané,

čo možno usnú zajtra na svitaní.

Hľadal som piesne známe za potokom,

hľadal som vzlyky starých tolopí.

Našiel som iba psíka s jedným okom,

a nádej zmizla kdesi do polí.

Stratená túžba

/ Zveršovala moja dcéra - Gabika /

Stratila sa túžba,

kdesi uletela

Hľadali ju všade,

zrazu onemela.

Príliš dlho kvíliac,

odložila zbrane,

a ako čas plynul,

zabudlo sa na ne.

Na pol ceste sama,

kdesi v kúte leží,

bez výčitiek, hanby,

svet si ďalej beží.

Občas im aj chýba,

rozhodli sa teda,

že ju pôjdu hľadať,

nikomu to nedá.

Každý ju chce hľadať,

vynímajúc vietor,

ktorý chce si lietať,

chce mať voľný priestor.

Vynímajúc hrdú,

samopašnú horu,

nechce sa jej pozrieť,

zhora rovno dolu.

Vynímajúc ľoďku,

s ktorou rieka máva,

ani tej sa nechce,

proti prúdu plávať.

Ostáva len slnko,

to má oči všade,

Keď noc v deň sa zmení,

vyberie sa tade.

Len ono vie pravdu,

o všetkých a všetkom,

vie aj to že život,

bez nej by bol peklom.

Kráčajúc po cestách,

smer sa mení na spleť,

nevzdáva sa snahy,

priviesť Túžbu naspäť.

Nakoniec ju nájde,

aj jej trpký údeľ,

pohľadí ju lúčmi,

a schová sa v kúte.

Život bez túžby, jar bez slnka

Nepoznaná

Spoznávam ťa dievčatko
skrz tvoje slzy, úsmev tvoj.
keď hladím ti do očí
a tuším nepokoj.

Spoznávam ťa dievčatko
už mnohé dlhé roky,
tá studnica je bezodná
a neisté moje kroky.

Spoznávam ťa dievčatko
hoc krížikov nám pribúda,
striebro už padá do vlasov
a pamäť viacej zabúda.

Spoznavám ťa dievčatko
hoc pravda dopredu je daná,
že pre mňa navždy zostaneš
nádherne - nepoznaná.

Tam na druhej strane.

Hej vy tam na druhej strane

čo zanovite stále mlčíte,

tajomstvo smrti nepoznané

zostáva pre nás stále ukryté.

Otázku mnohí z nás si kladú

či jesto niekde druhý svet,

a nikto dať nám nevie radu

hoc hypotéz je celá spleť.

Hej vy tam na druhej strane

slovíčko vaše pomohlo by vari,

by spoznali sme nepoznané

a vrátili tak úsmev jari.

Návrat z diskotéky

Keď vracajú sa chlapci z diskotéky
v nedeľu v prvej tridsaťdevine,
zbadáš hneď, že patria im svety,
hoc deti sú to takmer nevinné.

Pach alkoholu vozidlom sa valí
každý z nich opĺzle vrieska slová,
hľa my sme tu ,tak čo by sme sa báli
popíjať rovno z fľaše znova.

Vtedy sa pýtam, či vedia to ich mamy
ako sa ten ich puberťáčik baví ?
keď v noci bez nich zostávajú samy
hlavná vec, že sme všetci zdraví.