12.5.07

Vážka

Lietala vážka pri potoku,
pôvabne ladný mala let.
Ja zatúžil som po jej boku
uvidieť z výšky ten náš svet.

Belasú krídelká farbu mali,
keď ľahúčko dosadla na kvet,
jej oči šťastím priam sa smiali,
tú krásu možno závidieť.

I zatúžil som hlúpo zrazu
tú krásu do rúk ulapiť,
zabudnúc pri tom akú skazu
dotykom môžem vyrobiť.

Vážka však býva ostražitá
ťažko ju možno polapiť,
nenaplní sa túžba skrytá,
víťazí : Ži a nechaj žiť!

6 komentárov:

femma povedal(a)...

...pekné obrázky!

Pustovníčka povedal(a)...

mile

ostrovanka povedal(a)...

zopakujem aj ja: mile :)

Anonymný povedal(a)...

tak do tretice: velmi mile...tak krasne detsky...

Marcus povedal(a)...

arven
To bude asi tým, že v mladosti som tie vážky či už boli modré či hnedé veľmi túžil chytiť. Vtedy sa mi to nedarilo.

Ďakujem všetkým za povbudivé slová

Aventerra povedal(a)...

Vážky sú ladné, no zároveň ostražité. Tiež sa mi vždy páčili, no nikdy som ich do rúk nechytila. Nádherne si skomponoval záver.