Vďaka ti Milo

Útlou rukou svojou
rozochvievaš struny
starej gitary.
Navonok veselý,
nikto však nepozná
tvoje nezdary.

Nám rozdávaš radosť
hoci srdce tvoje
práve krváca.
Trpké zbieraš rany
no i tak dnes s nami
nádej nestrácaš.

Pery sa ti chvejú
keď nám spievaš krásne
piesne o láske.
Keď si zložíš čiapku
zažiaria ti tvoje
oči šibalské.

Zlodejka choroba
ukradla ti vlasy
všetky dohola.
Ty nám ďalej spievaš
akoby tu ani
nikdy nebola.

Kameň na duši

Z fotky na mňa hľadíš
s tvárou jesene,
vlasy máš tak krásne
oči zasnené.

Tak dávno , čo som už
úsmev tvoj stratil
nieto už nikoho
kto by mi ho vrátil.

Pamätám si dodnes
dotyk nežnej ruky,
keď sme šli bez slova
prežíval som muky.

Ty si vtedy riekla:
preúkrutnú vetu:
,, Ja už o pár týždňov
ádiéé dám svetu.

Tieto hrozné slová
dodnes kruto znejú,
slzy fotku kropia
pery sa mi chvejú.

Mnohí dnes vravia mi
,, Čas slzy osuší."
bolesť však zostáva
sťa kameň na duši.

Ó žena

Ó žena
ty Bohom posledná
si bola učinená
z rebra Adama.

Ó žena
keď nazvali ťa:
mu - žena
raj poklonil sa kráse
tvojej z neznáma.

Ó žena
ja - Adam
vždy tebou okúzlený
odvtedy
k nohám tvojim padám.

Prechádzka jeseňou

Bojíš sa ?

Bojíš sa
že leto kdesi odletí,
bojíš sa
že prídu plúšte, mráz.
Bojíš sa
že nezvykneš si bez detí
bojíš sa
ten strach je v nás.

Bojíš sa
pohliadnúť starene do tváre
bojíš sa
spočítať svoje šediny.
Bojíš sa
zrátať kalendáre
bojíš sa
spýtať : vinný -nevinný ?

Bojíš sa
že končia ti prázdniny
bojíš sa
krokov do neznáma.
Bojíš sa
že prezreli už maliny
bojíš sa
slovka: sám - sama.