Bojím sa, bojím ako žiť,
keď zostanem tu sám.
Rozbité sklo, pretrhnutá niť.
Do ticha vrieska prázdny rám.
Bojím sa bojím, ako žiť,
keď zostaneme dvaja.
Stratená láska chce túžbu skryť
a oči slzy taja.
Bojím sa, bojím ako žiť,
keď zostaneme všetci.
Pod pyramídou zabudnutých
a unudených vecí.
Bojím sa, bojím ako žiť
s tým tichom uprostred nás.
Slzavé priania a sny,
čo dávno spálil mráz.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
4 komentáre:
krasa...
...tichým slzavým údolím si človek musí občas prejsť, aby ocenil skúsenosti v novom údolí....
Veru tak - krasa
Vďaka všetkym - povzbudí to
Zverejnenie komentára