Pod ťarchou rokov
starec šiel
i počuť bolo šuchot jeho krokov,
by hiezdu svoju
v diaľke uvidel,
hodiny, týždne more rokov.
S paličkou nemo
k zemi zhrbený,
labutej piesni vyťukával slová,
by prelstil osud
jemu súdený,
vždy povstal z pádov a dúfal znova.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
6 komentárov:
krásne...
pripomenulo mi to niekoho veľmi blízkeho,
ďakujem
Aj ja ti ďakujem, už som sa bál, že tieto verše nikoho neoslovia.
marcus,všetky tvoje verše sú krásne, rada chodím k tebe na návštevu
nech sa ti darí...
Dík - dobre sa to číta, iba sa trošku červenám.
Nemáš aj ty nejaký blog ?
mám - femma, stačí kliknúť na meno
rada ťa uvítam
nadherne, nadherne, nadherne
Zverejnenie komentára