Spadnutý list,
ten nemý posol jesene
leží tam v kúte
sťa dieťa nemé-nechcené.
Zelené stupaje,
čo milenci tu bosí
vtlačili ako pečate
do trávy rannej rosy.
V to chladné ráno,
čo gombíky nám priviera,
lístok tam leží
možno už odvčera.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
5 komentárov:
stratená láska, chlad v duši, keď si zrazu sám?
marcus....citim sa ako ten spadnuty list..
aj ja sa tak cítim...
Femma je to ako na hojdačke, raz hore, inokedy dolu iba sa mi zdá že tam dolu som dlhšie.
arwen, aventerra : neboj, aj ten padnutý list môže raz niekto zdvihnúť a vziaľ si ho pre jeho krásu.
marcus...to bol uplne uzasny comment
Zverejnenie komentára