Stratení pútnici
blúdime v tuneli,
obaja bez svetla
obaja nesmelí.
Priepasť tá bezodná
náruč už otvára
svetielko nádeje
dávno už dohára
Z tunela temného
dve cesty vždy vedú,
my ale nevieme,
či vzadu sme či vpredu.
Od skaly ozvena
zúfalo tam kvíli,
hľadať ten správny smer
nemáme už sily.
V tuneli bezradnom
zopnime si dlane
láska nám ukáže
cesty nevídané.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
11 komentárov:
prekrasna basen...
Niekedy je poucne prejst si "tunelom" aby sme si vedeli vazit to svetlo, ktore nam zivot ponuka.... Krasne
Ostrovanka, ďakujem. Dve slová, ale potešia.
Pust. Máš pravdu. Myslel som tým aj na problém , keď vo vzťahu nenachádzame východisko.
Obom želám pekný deň.
láska - všemocná čarodejka - nech jej máme všetci dostatok!
krasna báseň:-)
Marcus : Myslim, ze vzdy je vychodisko, ci uz vyjst z tunela , ci uz sa zavriet a utrapit v starom tuneli, ci uz vojst do dalsieho tunela, alebo vyjst a vratit sa spat do toho isteho tunela alebo .....
nadherne...
Naozaj uzasne :)
Ak si človek myslí, že nevie nájsť žiadnu cestu, mýli sa. Len šiel inou a nečakal to.
Nádherná báseň.
na konci tunela...je nadej...
dakujem..
ak ovsem ta laska este je.
Všetkým vďaka za príspevky.
Zverejnenie komentára