Je to už dávno,
čo odišla si docela.
Hladina žitia nášho
už nad nami sa zavrela.
Každý mal svoju hlavu
i pravdu svoju mal.
O lásku našu
už nik nebojoval.
Nuž odišla si
už roky som tu sám.
Naivne nemo dúfajúc
so srdcom dokorán.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
8 komentárov:
Smutné, no pekné verše.
marcus, dúfam, že je to len krásne básnenie...! :-)))
Silviah ďakujem
femma prekvapuje ma, že sotva som to sem vložil už si na to reagovala.
To čo je tu napísané je tak trochu pravda. Ale to je na dlhšie vysvetľovanie. Možno že ti to raz napíšem. Nateraz iba toľko: najkrajšie sú tie nenaplnené. Zostávajú snom.
pekné, vystihuje moju situáciu
toto je na celom to najsmutnejsie
Každý mal svoju hlavu
i pravdu svoju mal.
O lásku našu
už nik nebojoval.
:((
a v tej kotrbe to cloveku docvakne neskoro a potom je to uz passee :(
Suhlasim s tebou. Vzdy treba zabojovat alebo sa aspon pokusit. Marcus, ako keby si vedel... :(
Falošnica: Je mi to ľúto, ale takých je nás asi viac
sas : najsmutnejšie je na tom, že obyčajne je ten spor za malichernosť.
motýľ : Po boji sú všetci múdri.
marcus, nerobil som sa mudrym. zazil som take. v tom boji sme to prehrali obaja rovnako. neskor po tom boji mi to doslo a skusil som s malou dusickou...
Zverejnenie komentára