Básník som vtlačený do kameňa
na tisíce vesmírnych rokov,
čo nemá veršík, ani mena
ba ani vízie od prorokov.
Kameň ten tvrdý je a studí,
keď v nekonečno zakliaty
nevníma ani osud ľudí
odviaty svet je, odviaty.
No i v tom kameni srdce ešte bije,
hoci ho vôbec nik už nečuje,
a nádej tá zo sveta fantázie
snáď mu raz putá rozbije.
3 komentáre:
milujem kameň a vôbec nestudí, má v sebe teplo, len ho chyť a uvidíš...
trochu od veci , ale moje myšlienky vyvolala tvoja báseň - aj ja mám za sebou dni, keď som sa cítila spútaná, odkázaná na rolu pozorovateľa - držala ma len nádej - našťastie
/ dúfam/ - je to na dobrej ceste ...
Germa ja viem mnohí tvrdia, že kamenee i liečia
femma dík. Niekedy si myslím, že mi rozumieš viac, ako moja manželka.
Dúfam, že už si sa dostala z tých potiaží.
Obom prajem pekný deň.
Zverejnenie komentára