Z fotky na mňa hľadíš
s tvárou jesene,
vlasy máš tak krásne
oči zasnené.
Tak dávno , čo som už
úsmev tvoj stratil
nieto už nikoho
kto by mi ho vrátil.
Pamätám si dodnes
dotyk nežnej ruky,
keď sme šli bez slova
prežíval som muky.
Ty si vtedy riekla:
preúkrutnú vetu:
,, Ja už o pár týždňov
ádiéé dám svetu.
Tieto hrozné slová
dodnes kruto znejú,
slzy fotku kropia
pery sa mi chvejú.
Mnohí dnes vravia mi
,, Čas slzy osuší."
bolesť však zostáva
sťa kameň na duši.
6 komentárov:
o bolesti, ale krásne napísané
o bolesti, ale krásne napísané
marcus, dúfam, že to nie sú tvoje vlastné spomienky - veľmi smutné...
napriek tomu pekne sa to číta...
Silviah dík
Femm Bohužiaľ je sú to moje vlastné spomienky na moju švagrinú, ktorú som mal veľmi rád.
Marcus, je mi to ľúto!
...marcus... :((
Zverejnenie komentára