Nikdy som nesľúbil
ti lásku nekonečnú,
ba ani
modré z neba.
Vždy som však túžil
po blízkosti tvojej
učil sa s tebou
života sa nebáť.
Pre teba kradol som
šípové ruže,
v kufríku potom
som ich skrýval.
A hoci úspech
nemával som u žien
na teba zbožne
som sa díval.
Potom len dlhé
chvíle čakania
dúfajúc, že snáď
zázrak ten sa stane,
keď nemé slová pochopíš
láskou nám srdce vzplanie
ticho a nesmelo
spoja sa nám dlane.
3 komentáre:
Je nekonečná tá sieť zaľúbení, do ktorej celí tak krásne padáme, z ktorej potom vstávame so zlomenými túžbami, pozeráme do hluchonemých tvárí a dotyk hľadá svoj pravý pár ...
marcus, vždy,keď čítam tvoje verše, mám pocit, že sa odjakživa poznáme - tak blízky mi je tvoj pohľad na svet cez tvoje básne...
Blueska ja viem, často je to ideálne iba v našich predstavách
Femma i ja mám ten pocit, keď čítam tvoje článočky.
Napokon ktovie ????
Zverejnenie komentára