Zúfalý básnik dodýchal .
v samote osirelý,
nestihol ani epitaf
napísať sebe skvelý.
Dávno už dávno, pradávno
dozneli jeho slová,
nemožno svet ten odklínať
naspäť ho kriesiť znova.
Tam kdesi v kúte tichúčko
starého cintorína,
leží vraj básnik stratený
a nik naň nespomína.
2 komentáre:
Je to smutné. Ale hlave precítené a preprepreprekrásne!
Marcus, som rada, že si späť!
Báseň je krásna!
Zverejnenie komentára