Zakvitli lúky
do detskej ruky
kvietočky sa skryli.
Čas divo letí,
kým tieto deti
zmenili sa na víly.
Tak ako v raji
dievčatká v máji
rozkvitnú zas.
Vtáča im spieva,
kým rozoznieva
sa lutny hlas.
A na priedomí
pred svoje domy
starenky radu zasadli.
Klopia už oči,
svet sa im točí
len pomaly, pomaly.
V ich rukách ruženec,
spomienok za veniec
vyčarí.
Snívajú ticho
tajeným dychom
prekrásny príbeh o jari.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
5 komentárov:
...naozaj prekrásny príbeh o jari!
...používaš slová, ktoré sú mi blízke a vyvolávajú vo mne pekné spomienky:-))
krasne a hrave a casoplynuce ...
Ďakujem femma i pust.-ja sa polepším
Marcus, polepšiť sa môžeš akurát v tom , že budeš častejšie písať!
Pekne zobrazená čiara života. Krásna báseň.
Zverejnenie komentára