Pamätáš vtedy
keď viedla si ma za ručičku?
učila spoznávať kvety, ruže
ja som chcel chytať lastovičku
a mosty stavať cez kaluže.
Pamätáš vtedy,
keď stratil som sa v meste?
tisíce sĺz keď ronila si v strachu
zatiaľ čo ja som pokračoval v ceste
vzorne sa váľajúc v blate, v prachu.
Pamätáš vtedy
spolu sme sa hrali ?
Dnes už ťa ja vodím za ruku
ja som ten veľký a nie malý
ty vo mne mama hľadáš záruku.
2 komentáre:
It could challenge the ideas of the people who visit your blog.
Marcus, nádherne si to napísal!
Vieš, že s pribúdajúcimi rokmi začínam mať strach, či nájdem tú ruku, čo ma povedie:-((
Zverejnenie komentára