Mami

Mama, ty sama
niesla si nemo
ten svoj kríž.

A žalas sĺz lúky
keď muky
našli tvoju tvár,

My deti
bodali sme rany
hľadajúc brány ,
do sveta.

Dnes nesmelo
stojíme tu sami
bez teba mami
bez teba.

Zimná

Tu vločka snehu
tam zrnko piesku,
tu hľadáš nehu
tam v oku triesku.

Na dlani tvojej
zúfalo volá
topiaca nádej
čo von je z kola.

Zbelené stromy
seba sa boja
škerí sa mrázik
sťa víťaz boja.

Keď bijú zvony

Utíchli starej

piesne tóny,

stratené šťastie

nádej zostali.

Na starej zvonici

clivo znejú zvony,

srdcia im tlčú

nežne pomaly.

Kdeže si nádej

kde sú tvoje plody?

čo priehrštím si

s láskou rozdala

Hľadám ich v jazierkách

zčerenej vody,

len túžba po nich

v srdci zostala.

Zabudnutá

Odlož si dlane spred očí
a uvidíš svet.
Viem hlava sa mi zatočí,
a zrazu nemám viet.

Vzdialenosť ktorá kroky naše delí
už usína.
Ty možno teraz práve si už v cieli-
ja spomínam.

Ako ti krásne vietor vlasy hladí
z večera,
ako sme hrali nevadí či vadí ?
predvčera.


Odlož si dlane spred očí
a uvidíš svet.
viem hlava sa mi zatočí
voňajúc tento kvet

Ou

Milí moji priatelia "
Teší ma, že porokoch možem opäť zavítať medzi Vás
a tešiť sa pri čítaní Vašich krásnych príspevkov.
Dúfam, že i mne sa občas podarí niečo zosmoliť.

Váš Marcus.

Priateľ, ktorý ťa nezradí

ČIP

Nie nebojte sa

nie je to vtip,

už päť rokov hádam

čo v hlave mám čip.

Ten čip mi

pravidelne ráno,

do uší hraje

na piáno.

Vstávaj ty spachtoš

šup sa do trička,

vonku čaká ťa

električka.

Ten číp

je lepší než sen

do práce vedie ma

v ten deň.

A celú moju

prácu riadi,

pomáha
opravuje, radí.

Tisíce kolo mňa

rovnakých ľudí,

sa s čipom v mozočku

zo sna budí.

Všetci sa hrnieme

do tej roboty,

nevediac o tom,

že sme roboti.

Balada o čiernej Mile

Každý ju volal čierna Mila,
nebola krásna , zato milá.

Život však často veci strieda
dnes radosť máš a zajtra bieda.

Miloš jej pýcha, syn to jediný
zmenil jej žvot i jej dejiny.

No sotva desať rôčkov mal
to otec Tomáš ta sa bral.

Dnes Miloš krásny staval dom,
čo tak sa schladiť vo Váhu belasom ?

Sotva však do vĺn Váhu sa vnorí
v hlbinách viazne , viac sa nevynorí.

Mať čierna Mila behá po brehu
hoc srdce plače, oči v postrehu.

Miloško, Miloš syn môj milený
vynor sa z vĺn tých Váhom zmätených.

Skľúčená Mila na brehu leží

kým čas ten neúprosne beží.

Lež vlny Váhu obeť nevydajú,
čo raz si zdrapli, to si majú

Plač si len Milka plač na brehu, na súši
kým čas ten milosrdný ti slzy osuší.

Návrat strateného syna.

Vraciaš sa z dialok strateného času
nehodný s nálepkou strateného syna,
dávno už odvial vietor dym
a nik na teba si nespomína.

Už prvé kroky rodnej do dediny,
sťa trpké víno v kalichu
vari tak ukrutné boli tvoje činy,
pýtaš sa seba potichu.

Pred tebou všetci zavrú okenice
nik sa ti pozrieť nechce do očí
slzou už zavlhli tvoje mihalnice
a svet sa s tebou zatočí.

Pretrpké za múrom boli to roky,
a nik už neverí tvoju nevinu
kam teraz povedú tvoje kroky?
zastaviť nevieš túto lavínu.

Belasý holúbok

Belasý holúbok
sivá holubica,
slza vám skĺzla
už na obe líca.

A veď ešte včera
hraví a veselí,
oblohou milenci
spolu ste leteli.

Belasý holúbok
sivá holubica,
teraz krv tečie vám
už na obe líca.

Dva holúbky k zemi
hlávky sklonené,
vietor im pofúka
krídla zlomené.


Nad vami tu smútim
holúbkovia milí,
života čo užiť
ste si nestačili.

Nebite havinka !

Nebite havinka

pekne vás prosím,

dôveru zlomenú

v srdci si nosí.

Nebite havinka,

hľa strachom hynie,

spomeň si ku tebe

vždy keď sa vinie.

Nebite havinka

pre jeho očká,

on je ten kto vás vždy

pri dverách počká.

Nebite havinka

málo či veľa,

aby ste neprišli

o P R I A T E Ľ A

Po rokoch

Tak predsa včera

stretol som ťa láska,

po rokoch mnohých

sťaby ozvenu.

hoci už nejedna

pribudla nám vráska

pohľad máš nežný

a tvár milenú.

Tisíce dní nám

dávno dotleli,

keď pod zlomeným krížom

vtedy sme stáli,

tak krásne mladí

ticho nesmelí,

dotykov svojich

sme sa báli.

Dnes povieš možno

hlúpa nostalgia,

život nám každému

určil iný smer.

Bez teba láska

smutná bola via

aspoň tým slovám

dnes mi ver.

Ráno

Kráčaš rosou

nôžkou bosou,

bezstarostne

hravo, cnostne.

Hlávku dvíhaš

vravíš.,, fíha ",

hladíš vôkol

zrak sťa sokol.

Krásne spieva

v diaľke deva,

srdce búši,

čosi tuší.

Z púpav oči

svet si točí

rozihrané

lúče ranné.

Hľadal som.

Hľadal som dávnej piesne tón,

hľadal som šťastia obelisk.

Našiel som iba detstva ston

jemnučkej dlane známy stisk.

Hľadal som vo tme chabý svetla svit

hľadal som drobnej lipky kvety.

Našiel som iba nádej na úsvit

a prahcom zapadnuté vety.

Hľadal som guločky z dlane rozsypané,

hľadal som húsky na zelenej stráni.

Našiel som iba trpké slzy slané,

čo možno usnú zajtra na svitaní.

Hľadal som piesne známe za potokom,

hľadal som vzlyky starých tolopí.

Našiel som iba psíka s jedným okom,

a nádej zmizla kdesi do polí.

Stratená túžba

/ Zveršovala moja dcéra - Gabika /

Stratila sa túžba,

kdesi uletela

Hľadali ju všade,

zrazu onemela.

Príliš dlho kvíliac,

odložila zbrane,

a ako čas plynul,

zabudlo sa na ne.

Na pol ceste sama,

kdesi v kúte leží,

bez výčitiek, hanby,

svet si ďalej beží.

Občas im aj chýba,

rozhodli sa teda,

že ju pôjdu hľadať,

nikomu to nedá.

Každý ju chce hľadať,

vynímajúc vietor,

ktorý chce si lietať,

chce mať voľný priestor.

Vynímajúc hrdú,

samopašnú horu,

nechce sa jej pozrieť,

zhora rovno dolu.

Vynímajúc ľoďku,

s ktorou rieka máva,

ani tej sa nechce,

proti prúdu plávať.

Ostáva len slnko,

to má oči všade,

Keď noc v deň sa zmení,

vyberie sa tade.

Len ono vie pravdu,

o všetkých a všetkom,

vie aj to že život,

bez nej by bol peklom.

Kráčajúc po cestách,

smer sa mení na spleť,

nevzdáva sa snahy,

priviesť Túžbu naspäť.

Nakoniec ju nájde,

aj jej trpký údeľ,

pohľadí ju lúčmi,

a schová sa v kúte.

Život bez túžby, jar bez slnka

Nepoznaná

Spoznávam ťa dievčatko
skrz tvoje slzy, úsmev tvoj.
keď hladím ti do očí
a tuším nepokoj.

Spoznávam ťa dievčatko
už mnohé dlhé roky,
tá studnica je bezodná
a neisté moje kroky.

Spoznávam ťa dievčatko
hoc krížikov nám pribúda,
striebro už padá do vlasov
a pamäť viacej zabúda.

Spoznavám ťa dievčatko
hoc pravda dopredu je daná,
že pre mňa navždy zostaneš
nádherne - nepoznaná.

Tam na druhej strane.

Hej vy tam na druhej strane

čo zanovite stále mlčíte,

tajomstvo smrti nepoznané

zostáva pre nás stále ukryté.

Otázku mnohí z nás si kladú

či jesto niekde druhý svet,

a nikto dať nám nevie radu

hoc hypotéz je celá spleť.

Hej vy tam na druhej strane

slovíčko vaše pomohlo by vari,

by spoznali sme nepoznané

a vrátili tak úsmev jari.

Návrat z diskotéky

Keď vracajú sa chlapci z diskotéky
v nedeľu v prvej tridsaťdevine,
zbadáš hneď, že patria im svety,
hoc deti sú to takmer nevinné.

Pach alkoholu vozidlom sa valí
každý z nich opĺzle vrieska slová,
hľa my sme tu ,tak čo by sme sa báli
popíjať rovno z fľaše znova.

Vtedy sa pýtam, či vedia to ich mamy
ako sa ten ich puberťáčik baví ?
keď v noci bez nich zostávajú samy
hlavná vec, že sme všetci zdraví.

Usmej sa

Usmej sa trochu,

hoc zmáčané máš vlasy

nech úsmev tvoj krajšiu

jeseň vyčarí.

Usmej sa trochu

a uvidíš asi

mnohým sa zjaví

úsmev na tvári.

Usmej sa trochu

i keď svet zlzí

žiar očí tvojich

rosu vysuší,

Usmej sa na nás

viem že ťa to mrzí

ten kameň čo ťa

tlačí na duši.

Usmej sa trochu

prines prísľub jari

nech úsmev hravý

všetko prežiari.

Usmej sa trochu

zabudla si vari,

že ten tvoj úsmev

kvety vyčarí.

Psí život

Život je hra

medzi ránom a večerom

ľadová kra

roztopená už predvčerom.

Život je čas

každému nameraný,

dávno je v nás

ten sumár zapísaný.

Život je jedno

alebo tisíc prianí,

či sólo a či vedno

pôjdeme na svitaní.

Len plačte

Len plačte, plačte oči

vyplačte hoc aj more sĺz,

svet ten vás nevníma

v svojom kolotoči

útecha povždy máva sklz.

Včera si bol tu

dnes iba kus tela

meravé ako soľný stĺp

kde duša tvoja, kde si uletela?

Ty čo si prežil, len si trp.

Len plačte so mnou mnohé oči

život môj, ako prázdna cela

teraz, keď smrť ma

preúkrutne biela

okradla práve o priateľa.

Tak mi raz povedal

V živote ja som urobil

iba dve kardinálne chyby

dnes sa mi to už nestane

bo radšej chytám ryby.

Aké že chyby pýtam sa,

čakajúc na to zvedavý

čo odpovie mi kolega,

keď o tých chybách prevraví.

Tú prvú, že som nelenil

hoc rokov som mal málo.

priskoro som sa oženil

no proste už sa stalo.

Tú druhú nože počúvaj

aj tieto moje slová,

bolo , že som sa oženil

ja starý blbec znova.

Čo dal som ?

Deň čo deň z rána

do osudov ľudí

otvára sa brána

dokorán.

Tisíce rokov

hľadáme význam

našich krokov

neistých.

Deň čo deň jedinú

kladieme si vetu,

načo som tu,

čo dal som svetu?

Nahá pravda

Miloval som ťa slepo

bez hraníc,

a šťastie na nás

priam sa smialo,

nerozoznal som

rub a líc

netušiac že

tebe je to málo.

Len pre teba

som tie ruže kradol

susedom našim

každé Božie ráno,

keď šíp Amora

na mňa padol

túžil som iba

počuť tvoje : Áno.

Lež predaromná

bola moja snaha,

nie ku mne

viedli tvoje kroky,

poznal som vtedy

pravda že je nahá,

liečim sa z toho

už celé roky.

Bezradnosť

Sedel som pri tebe a hľadel ti do tváre. No kým ty si žiaril optimizmom, ako začneme stavať chatku na tvojej čarovnej záhradke, do mňa sa obrovskou rýchlosťou zakrádali pochybnosti a rozpaky. Bože môj ja nemôžem, nemôžem ti povedať, že už žiadnu chatku spolu nepostavíme. Diagnóza lekárov hovorí jasnou rečou. Zhubný nádor na mozgu o veľkosti štyri krát tri centimetre. Operácia riskantná, nakoľko tá pliaga sa už rozrástla hlboko do rôznych mozgových centier. A tak tu sedím na návštevke neurochirurgie a pokrytecky prikyvujem tvojim nadšeným plánom. V živote som nebol bezradnejší. V duchu si želám , aby sa už konečne skončili návštevné hodiny a mňa vykopli von. Von, von a kdesi hodne ďaleko.

Pamätáš vtedy ?

Pamätáš vtedy
keď viedla si ma za ručičku?
učila spoznávať kvety, ruže
ja som chcel chytať lastovičku
a mosty stavať cez kaluže.

Pamätáš vtedy,
keď stratil som sa v meste?
tisíce sĺz keď ronila si v strachu
zatiaľ čo ja som pokračoval v ceste
vzorne sa váľajúc v blate, v prachu.

Pamätáš vtedy
spolu sme sa hrali ?
Dnes už ťa ja vodím za ruku
ja som ten veľký a nie malý
ty vo mne mama hľadáš záruku.

Nenásytná

Prechádzaš sa chodbami
každej nemocnice,
neviditeľný máš plášť
prepadnuté líce.

Urputne trpezlivá
vystieraš si rúčku,
komu znieť bude clivá
pieseň na rozlúčku.

Videl som ťa v očiach tých
z neuro-chirurgie,
kde už iba posledná
nádej v srdci žije.

Vyškieraš sa lekárom
vravíš : ,, buď jak buď"
nakoniec vždy vyhrám JA
meno moje . . . .

Nová jar

Stretol som dievčinu,

čo z púpav mala vlasy

šatôčky zelené,

ideál ženskej krásy.

Bosé jej nôžky

kráčali rosou ránom

nádherne svieža

voňala orgovánom.

Žiarila šťastím,

slnko jej hrialo tvár,

šepla len tíško

som vaša nová jar.

Opustená lavička

Sedával starček na priedomí
tu prvé dníčky privítať chcel jari,
hladieval letmo medzi domy
podchvíľou sám tam usnul vari.

Na tvári úsmev vylúdil mu sníček
keď do ďalekej ho zavial krajiny,
kde lásku kládli do pesničiek
a v kríkoch zreli maliny.

Sedával starček na priedomí
dnes opustená je tá lavička
hudie si prievan medzi domy
tú smutnú pieseň slávička.

Po rokoch

Tak predsa teraz

stretol som ťa láska,

po rokoch mnohých

sťa by ozvenu,

a hoci nejedna

pribudla nám vráska

pohľad máš nežný

a tvár milenú.

Tisíce dní nám

smutne dotleli

keď pod zlomeným krížom

vtedy sme stáli

tak krásne mladí,

ticho nesmelí

dotykov rúk svojich

sme sa báli.

Dnes povieš možno

hlúpa nostalgia,

život nám každému

iný určil smer,

bez teba láska

smutná bola via,

aspoň tým slovám

dnes mi ver.

Slza

Maličká slzička

vypadla mi z oka,

dopadla chudinka

rovno do potoka.

Potôčik do riečky

veselo si trieli,

vezie sa slzička

ako na páperí.

Tu zrazu pohltí

ten potôčik rieka,

mohutná špinavá,

čo k moru uteká.

Slzička stratená

pláva už v mori sĺz,

banuje , vzlyká si

nemala z oka újsť.

Premeny

Po deväť dní,

deväť nocí

telefónne dráty

hladili milé slová.

čo vysielalas

ku nemu TY

čo vracal ti ich,

nežne, znova.

Semienko nádeje

prerástlo v strom.

Ach Bože vzdycháš to láska

teraz je tá pravá.

Veď je tu niekto,

je to ON,

čo rozumie mi,

čo lásku mi dáva.

Deň čo deň,

noc, čo noc

tie telefónne dráty

svedkom sú tvojej premeny.

To iba láska

dáva im tú moc

Ľúbim ho, ľúbim

nik na tom nič už nezmení.

Žiaľ svet je krutý

prichádzajú rána

a snimi ťažké

precitnutia.

Za šťastím raja

zatvára sa brána

sluchátko zmĺklo

d o p o č u t i a.

Keď zastali hodiny

Striehneš na priedomí

mĺkva a priesvitná,

s nemými slovami

no nik ťa nevíta.

V izbici nevľúdnej

s krížikom na stene

hladia tam do stropu

dve oči uprene.

Tu ticho vkročilas

tváriac sa, že sa hráš

sieťou si prikryla

úlovok,už ho máš.

Posledný výdych len

posledný srdca ston,

hodiny zastali,

života jeden skon.

Gulôčka sklenená

Gulôčka sklenená

ukrytá do dlaní,

tisíce veštíš nám
rozličných svitaní.

Guločka sklenená

ukrytá do dlaní,

žiarivá hreješ nás

lúčmi i farbami.

Gulôčka sklenená

ten poklad pre deti,

hádaš s jej pomocou

čo čas prinesie ti.

Po rokoch možnože

opäť ju objavíš,

veštby sú splnené

s tým už nič nespravíš.

Hľadám slová

Hľadám slová

opäť, znova

pre teba.

Odmlka bolí

a hrudky soli

do rán netreba.

Čas všetko lieči

smútok i veci

boľavé.

Škoda však rečí

slza tá slanou

navždy zostane.

Letný sen

V mojom sne túlaš sa
s kvietkom vo vlasoch.
Po obilí kráčaš,
stúpaš po klasoch.

Vo vetre obilie
nádherne sa vlní,
leto už dozrieva
deťom túžby plní.

Sťa zlato na poli
obilím posiate,
tak krásne vlajú ti
tie vlasy rozviate.

Len chvíľu kratučkú
postojíš u dverí,
okamih večnosti
ako bozk na pery.

Pohľad z okna

Videl som krásne
hravé deti,
kým do trinástej
nešli komnaty.
Z nej už len
tmavý kŕdeľ letí,
záhadne smútkom,
pravdou odkliaty.

Videl som otcov
matky v kolobehu,
čo tisíc povinností
denne mali.
Nenašli čas si
na lásku a nehu,
večne sa kamsi
rýchlo hnali.

Videl som starcov
na priedomí,
čo už, už život
ich bol pri cieli.
Múdrosťou plní
no pritom skromní,
rozdávať by sa
vedeli.

Videl som milencov,
čo tajný úsmev mali,
sťa krehkým putom
spútaní.
Tým zvonky šťastia
určite len hrali
a osud veštil
šťastie na dlani.

Vianoce

Skon básnika

Zúfalý básnik dodýchal .
v samote osirelý,
nestihol ani epitaf
napísať sebe skvelý.

Dávno už dávno, pradávno
dozneli jeho slová,
nemožno svet ten odklínať
naspäť ho kriesiť znova.

Tam kdesi v kúte tichúčko
starého cintorína,
leží vraj básnik stratený
a nik naň nespomína.

Si kočka

Večer si bola dáma vznešená
princezná v krásnej róbe,
ráno na dievča si zmenená,
hľa popoluška v próbe.

Večer ťa šperky tvoje hriali
a účes krásne zdobil
ráno len výraz rozospalý
zúfalo keď hľadáš mobil.

Večer dokonale pleťovú
na tvári si mala masku,
ráno sa desíš odznovu
ako len zakryť tú vrásku.

Ja sa však iba usmievam
a dám ti pusu na viečko,
či už si dáma, či strapaňa
vždy budeš moje srdiečko.

Ktosi za dverami

V nočnom tichu sama
pred dverami bytu svojho stojí
a prosí tíško: ,, Pusť ma synu ! "
to som ja- tvoja mama.

No závor zdnuka pevne zamknutý je
snáď na dva západy, na sto vrdci tiež.
Tam leží synček, čo silne opitý je
,, Bež si len mater, kde chceš bež!"

S tmou na chodbu sa zima vkráda
a ona tam stále mrzne sama.
,,Vstaň syn môj, otvor mi už hneď!"
prosí ťa, prosí tvoja mama.

To práve dvadsaťpäť ti minulo už liet
čo v svete bolo len, dala bych ti sama
a otec dávno už na druhý šiel svet
zostal si ty a stebou tvoja mama.

Len aby ty si všetko, všetko mal
tri práce letkom robila som sama,
že otca nemáš stále želela som
híčkala voľkala ťa tvoja mama.

Nuž klopem ďalej : ,, Otvor synu !"
nedovoľ by ku cudzím šla spať
Ja viem, že preveľkú mám vinu
,, Prosím ťa odpusť ja - tvoja mať.

Dotyk

Nikdy som nesľúbil
ti lásku nekonečnú,
ba ani
modré z neba.
Vždy som však túžil
po blízkosti tvojej
učil sa s tebou
života sa nebáť.

Pre teba kradol som
šípové ruže,
v kufríku potom
som ich skrýval.
A hoci úspech
nemával som u žien
na teba zbožne
som sa díval.

Potom len dlhé
chvíle čakania
dúfajúc, že snáď
zázrak ten sa stane,
keď nemé slová pochopíš
láskou nám srdce vzplanie
ticho a nesmelo
spoja sa nám dlane.

Sniežik

Snehová vločka ľahúčko ti sadá
do tvojich vlasov havraních.
Priviera očká, vlasy ti hladí
tebe tá nežnosť nevadí.

Tá druhá vločka trochu je drzá
sadá ti priamo na pery.
Chvíľu ťa studí ten zázrak malý
že roztopí sa neverí.

Tá tretia nezbedná
hľa krásne sadá ti na viečka.
Ten sniežik hravý hoci je chladný
zohrieva naše srdiečká.

Poď ku mne

Poď ku mne dievčatko
zohrejem ti ruky
skrehnutí neláskou,
prežívame muky.

Poď ku mne dievčatko
osuším ti slzy
ktoré ti stekajú
oboch nás to mrzí.

Poď ku mne dievčatko
chyťme sa za ruky,
poprosíme slnko
vyčarí nám lúky.

Poď ku mne dievčatko
nazriem ti do očí
by som vyriecť mohol:
a predsa sa točí.

Iba tak

Píšem si veršík
iba tak
pre seba.
Dávno už posledný
ušiel mi vlak
uniesol roky do neba.

Píšem si veršík
iba tak
pre potechu.
Po šťastí nezostal
máčny-mak
po láskach hŕba plechu.

Píšem si veršík
iba tak
do stratena.
V spomienkách mojich
temný fľak,
tulák, čo nemá mena.

Vďaka ti Milo

Útlou rukou svojou
rozochvievaš struny
starej gitary.
Navonok veselý,
nikto však nepozná
tvoje nezdary.

Nám rozdávaš radosť
hoci srdce tvoje
práve krváca.
Trpké zbieraš rany
no i tak dnes s nami
nádej nestrácaš.

Pery sa ti chvejú
keď nám spievaš krásne
piesne o láske.
Keď si zložíš čiapku
zažiaria ti tvoje
oči šibalské.

Zlodejka choroba
ukradla ti vlasy
všetky dohola.
Ty nám ďalej spievaš
akoby tu ani
nikdy nebola.

Kameň na duši

Z fotky na mňa hľadíš
s tvárou jesene,
vlasy máš tak krásne
oči zasnené.

Tak dávno , čo som už
úsmev tvoj stratil
nieto už nikoho
kto by mi ho vrátil.

Pamätám si dodnes
dotyk nežnej ruky,
keď sme šli bez slova
prežíval som muky.

Ty si vtedy riekla:
preúkrutnú vetu:
,, Ja už o pár týždňov
ádiéé dám svetu.

Tieto hrozné slová
dodnes kruto znejú,
slzy fotku kropia
pery sa mi chvejú.

Mnohí dnes vravia mi
,, Čas slzy osuší."
bolesť však zostáva
sťa kameň na duši.

Ó žena

Ó žena
ty Bohom posledná
si bola učinená
z rebra Adama.

Ó žena
keď nazvali ťa:
mu - žena
raj poklonil sa kráse
tvojej z neznáma.

Ó žena
ja - Adam
vždy tebou okúzlený
odvtedy
k nohám tvojim padám.

Prechádzka jeseňou